Kids and Heroes
Adacta: Nie sme ľudoví zabávači, politickí aktivisti ani žánroví puristi
Palo Z. 01/01/2020 Rozhovory

Adacta, hardcore-crustová parta z Bratislavy, ktorú netreba nejak zvlášť predstavovať. Kapela s názorom a skvelou energiou. Pár slov o turné v Brazilií, ich názore na fašizmus a cirkev atď, nám povedal gitarista Martin.

 

Koncom roka 2018 ste vydali vaše prvé dva albumy na vinyle. Keby ste ich porovnali s vašim posledným albumom Zlo, vidíte tam nejaký rozdiel? V čom sú rozdielne? 

Rozdielne sú názvami, obalmi, songami, ktoré obsahujú. Staršie veci sú viac nasraté, novšie zas temnejšie. Hudobne je to stále mix punku, hardcore a metalu. V odlišných pomeroch. Práve na tých pomeroch potom záleží, kto nás kedy prestane a začne počúvať. Pridať tej zmesi vlastný “smrad” a baviť sa skladaním a hraním je všetko, v čo môžem dúfať. Zatiaľ sa to darí.

Adacta nie je práve najľahšie stráviteľná a čitateľná. Žánrovo ani odkazom. Nie sme ľudoví zabávači, politickí aktivisti ani žánroví puristi. Hluk pre večne nespokojných (možno hlavne so sebou), trochu smutných ľudí.

Čo znamená Adacta?

Adacta je malý domorodý hornouhorský kmeň. V antropologických kruhoch familiárne označovaný aj ako “mentálni pygmeji”. V prostredí, kde sa cítia bezpečne, mužskí členovia chodia tzv. “dole bez”. Hornú časť tela si zakrývajú čiernymi kamizolami s ornamentálnou výzdobou. Kmeň je pravdepodobne neschopný existencie v civilizovanom prostredí a vláda zvažuje ich internáciu. Docent T. Varga zo Slovenskej akadémie vied vraj raz vo voľnej prírode pozoroval členov ADACTY zabraných do inteligentného rozhovoru. Incident ale nijako nezdokumentoval a v Inštitúte ho kolegovia (právom) vysmiali.

Ako kapela sa prezentujete antifašistickým myslením, čo ste potvrdili napr. aj v skladbe 29.08.1944 na vašom poslednom albume. Na Slovensku rastie podpora práve ľuďom spojeným s fašizmom. V čom je podľa vás problém?

Problém je v ľudskom mozgu. A ten, kto zažil deväťdesiate roky dvadsiateho storočia v tejto skurvenej gubernii, bude ťažko súhlasiť s tým, že podpora fašistom rastie. Strany HZDS a SNS boli vtedy vo vláde a v mnohých ohľadoch boli extrémne na úrovni Kotlebu. Na uliciach degeneráti mrzačili cudzincov, etnické a subkultúrne menšiny. Policajti sa s tichým súhlasom prizerali.

Výkyvy z relatívneho normálu do extrému tu budú vždy. Nie je to nič špecifické pre Slovensko.

Dá sa tento problém nejako zmeniť, aby ľudia prestali podporovať fašizmus, komunizmus atď.?

Určite. Tento problém sa dá zmeniť. Nedá sa vyriešiť. Zatiaľ nám hrá do karát, že náckovia a rôzne polovojenské organizácie majú vodcov s charizmou vlhkej handry. Komunisti sú u nás na rozdiel od Čiech úplne marginálny cirkus Humberto. Šikovné kádre sa dávno prefarbili. Zväčša na nacionalistov. To im ide najlepšie. Medzi náckami a komunistami je veľmi tenká membránka. Ako perineum medzi frndou a riťou.

Keďže občas sa na sociálnej sieti vyjadrujete aj k cirkvi (napr. arcibiskup Sokol), aký je váš názor na náboženstvo?

Absolútne pozitívny. Všetci v kapele sme, samozrejme, praktizujúci katolíci. Gargamel organizuje saleziánske letné detské tábory. Všetky doterajšie obvinenia súd zamietol. Vďaka Pánu na nebesiach. Ja pracujem na prednáške “Matematický dôkaz Boha”, ale som sprostý ako papuča, matika mi nejde. Zatiaľ mi to nevychádza. U Kuba máme podozrenie, že sa raz odzdravil ateistovi. Ten je na tenkom ľade. Najväčším zapálencom pre vec je ale rozhodne brat Potkan. Vzal si na starosť pro-life agendu. Varovné ilustračné obrázky ku “kultúre smrti” nosí takmer na každom tričku.

V roku 2018 ste absolvovali turné v Brazílii. Ako ho hodnotíte a ako ste sa k nemu dostali?

Bol som tam predtým na výlete s inou kapelou. Párkrát som zase spravil koncerty brazílskym kapelám v Bratislave. Vznikli priateľstvá a potom to ide celkom ľahko.

Hodnotíme ho pozitívne. Začali sme štýlovo, ako sa na našu kapelu patrí. Kufre ostali v Sao Paule, my sme odleteli do hlavného mesta Brasilia. Trvalo 4 dni, kým sme sa k nim dostali. Všetci okrem Kuba. Jeho 7 metrov dlhá taška zmizla v útrobách letiska Guarulhos na 7 dní. Činely, tretina distra, všetky jeho tričká, ponožky, trencle… dostal rýchlokurz bezdomovectva. 

Potkan objavil, že vodka je v Brazílii (oveľa) lacnejšia než pivo a že Marcelo (ex ROT) má vo svojom obchode Extreme Noise Discos obrovské zásoby raritného japonského disbeatu na vinyle. Dve zistenia s devastačným účinkom na jeho zdravie a finančnú situáciu.

Koncerty boli všetky niekde na škále od “v pohode” až po “tebejebe, popiči!!!”. Takže úspech. Brazília bola veľká lekcia o spolupráci a vzájomnom rešpekte medzi ľuďmi. Celkom kontrast oproti situácii tu u nás.

No a v deň odletu sme sa dozvedeli, že zamestnanci Air France štrajkujú a náš let je zrušený. Boh žehnaj Európsku Úniu a jej zákony o kompenzácii cestujúcich postihnutých podobne ako my. Povedzme len, že za jeden deň navyše v Brazílii sme každý zarobili snáď viac než kapela za celé turné. Počas cesty domov sme na parížskom letisku stretli Ibrahima Maigu. La grande finale par excellence.

Čo pre vás znamená crust? 

Podstatné meno kôra, kôrka. Niektorí hovoria, že hráme metalom ovplyvnený kôrka punk. Iní zas tvrdia, že sme kokoti. Možno majú pravdu oba tábory.

O autorovi

Slovenská spojka . kontakt : pavolzavodsky95@gmail.com

Comments are closed.

WP Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com