Stefan/SBÄM: Považujem za mimoriadne dôležité, aby dizajn kapelu adekvátne reprezentoval

Trvalo veľmi krátky čas, kým sa mladému človeku z rakúskeho mesta Linz podarilo dosiahnuť na spoluprácu s takými údernými menami ako Lagwagon, NOFX, The Bombpops, Pennywise, The Suicide Machines, Pulley, Teenage Bottlerocket či dokonca aj s dinosaurami žánru ako Blink 182 alebo Sum 41.

Ostrosť a výraznosť Stefanových ambícií kombinovať muziku, ktorú miluje, s túžbou po sebe zanechať výrazný odkaz pre generácie dopredu je rovnako ťažko ignorovateľná, ako sú príťažlivé jeho pestré grafiky.

Mal som tú česť pokecať práve s touto momentálne jednou z najvýraznejších osobností punk rockovej scény v nemecky hovoriacich krajinách aj o tom, ako sa navzájom funguje promotérom v Rakúsku, alebo aj o tom, že z pôvodne milovanej záluby sa vďaka využitým jednotlivým príležitostiam a tvrdej práci môže nakoniec stať splnený sen.

Tvoja značka je na scéne niekedy od roku 2015 a od úplného začiatku sa ti darí organizovať koncerty skutočne známych punkrockových mien. Dá sa povedať, že SBÄM je dlhodobo dobre premyslený plán?

Nie, vážne nie. Na začiatku som nikdy nerozmýšľal nad tým, že budem organizovať koncerty alebo mať vydavateľstvo. Iba som sa snažil robiť grafiku pre kapely. Milujem punk rock a vždy som veľmi rád chodil na koncerty a tak ma napadlo, že zorganizujem malé klubové koncerty v mojom rodnom meste. To bolo takisto začiatkom SBÄM Festu. Pôvodne to však nebolo vôbec plánované.

Aká je súčasná situácia s covidom vo vašej krajine? Ako vnímaš reakciu vašej vlády na pretrvávajúcu krízu? Máš pocit, že je schopná poskytnúť účinnú podporu umelcom alebo iným vysoko ohrozeným odvetviam?

Je to skurvený cirkus. Momentálne nevidíme žiadne svetlo na konci tunela. Myslím, že vláda sa jednoducho a beznádejne v tom celom len topí a nemá vôbec žiadny plán. Neexistuje tu žiadna pomoc pre promotérov a takisto nedostávame ani žiadne adekvátne informácie a nemáme celkovú perspektívu. Je to celé fakt na hovno.

Tvoje grafické portfólio obsahuje aj grafiky pre skutočne slávne kapely. Mal si vždy ambíciu umelecky sa podieľať na projektoch pre hudobné telesá, ktoré sú dnes takpovediac ikonami pre mnohých (nielen) mladých ľudí?

Áno. Ako som povedal, milujem Punk Rock. Vyrastal som na kapelách ako NOFX, Lagwagon, No Use For a Name, Pulley, Chixdiggit, Useless ID…takže je to ako splnený sen pracovať pre nich alebo niektorých z nich dokonca môcť označiť za mojich priateľov. A mojou vášňou je umenie. Neprejde jediný deň, kedy niečo nenavrhujem. Nerád sa nudím.

V jednom z tvojich posledných rozhovorov si zdôraznil dôležitosť kvalitnej vizuálnej komunikácie medzi umelcami a svetom okolo nich. Kedy si si začal v živote uvedomovať túto nevyhnutnosť? Inšpirovali ťa už od malička obaly, plagáty alebo iné vizuály spojené s kapelami a jedného dňa si si povedal, že by si také niečo chcel robiť aj Ty? 

Absolútne. Považujem za mimoriadne dôležité, aby dizajn kapelu adekvátne reprezentoval. Prvá vec, ktorá ma vždy osloví, je grafika obalu. Ako mladší som si vždy vyberal kapely na základe obalov. Umenie bolo vždy veľkou a dôležitou súčasťou môjho života. Vždy som chcel tvoriť.

Aká je z tvojho pohľadu situácia s promotérstvom vo vašom regióne alebo v Rakúsku celkovo? Existuje medzi organizátormi rivalita alebo je tam ochota a vôľa spolupracovať? Aký konkrétny dopad môže mať podľa teba táto kríza na spomínaný sektor vo vašej krajine v budúcnosti?

Nemáme tu medzi sebou žiadnu rivalitu. Mnohí rôzni promotéri sú priatelia. Takže sa vždy snažíme navzájom si pomáhať. Pandémia prinesie aj dobré veci. Osobne si myslím, že začne oveľa viac ľudí opäť chodiť na podujatia a oveľa viac si budú vážiť kapely a koncerty. Takže dúfam, že táto sračka čoskoro opäť skončí a všetci budeme môcť chodiť na živú muziku. Naozaj mi to chýba.

Pred pár rokmi som poskytoval ubytovanie svojim priateľom z vynikajúcej poľskej kapely CF98, ktorí hrali v Bratislave spolu s Useless ID. Pri tej príležitosti mi speváčka Karolína povedala, aká frustrovaná bola z toho, že na Slovensku mali takmer vždy prázdny klub, aj keď to rozhodne nebol ich prvý koncert v tomto regióne, zatiaľ čo niekoľko hodín cesty smerom na západ kapela tento problém takmer nikdy nemala. Prečo si myslíš, že vo východnej Európe je melodický skatepunk viac-menej ignorovaný, zatiaľ čo v jeho západnej časti vystupujú najslávnejšie mená tohto žánru v hojnom počte, konajú sa festivaly, niektoré aj úplne vypredané a všeobecne sa tento druh hudby teší veľkej podporu publika?

To je veľmi ťažká otázka. Bohužiaľ vôbec netuším. V Rakúsku je to však tiež veľmi ťažké. Myslím si, že je to generačný problém. S touto hudbou sme jednoducho vyrastali. Deväťdesiate roky a začiatok rokov 2000ich boli výrazne ovplyvnené punk rockom. Ale robíme všetko preto, aby sme dostali decká naspäť k tejto muzike. Napríklad na všetkých našich koncertoch a festivaloch vstup je pre mladých ľudí do 18 rokov zadarmo.

Dosiahol si toho naozaj dosť za relatívne krátky čas. Existuje nejaký umelecký cieľ, na ktorý by si rád siahol? Akýkoľvek umelec, s ktorým by si chcel spolupracovať, alebo koncert, ktorý by si chcel usporiadať?

Snažím sa hlavne čo najviac tvoriť. A som vážne rád, že môžem robiť práve všetko toto, čo robím. Existuje veľa umelcov, s ktorými chcem pracovať, ako napríklad The Mighty Mighty Bosstones, Interrupters, Rancid, Green Day,…