Cz/SkNovinky

Slovenská Fraktúra predstavuje ich debutový album

Fraktúra je trenčianska kapela, početnosť sa ráta na tri až štyri kusy. V ich piesňach sa s nadhľadom a vtipom snažia reagovať na spoločenské témy či problémy bežného života. V žánrovom zameraní nájdete zväčša rocknroll s punkom, šmiknutý s melódiami ska, ktoré sa sem-tam stretnú aj s reggae. Nedávno dali von ich debutový album Stres, grogy & neurol.

O tom, ako vznikal tento album, nám povedal viac ich spevák Maroš.

Chceli sme ísť na to úprimne a „špinavo“ v tom dobrom zmysle. Keďže mám nahrávacie štúdio, ktorého srdce tvorí analógová technika, tak to bola jednoznačná voľba. Aby sme si rozumeli – to, že je niečo nahrávané na magnetofón, na pás, analógovo, to ešte neznamená, že to je „nepresné“, „špinavé“ a podobne. Na tie mašiny sa nahrávalo do konca 90’s, keď boli počítače v plienkach – od klasiky až po elektronickú hudbu. Tú „špinu“ sme tam vniesli my – hraním, nástrojmi, priestorom a naozaj, ale naozaj minimálnym mixom a efektmi. Keď točíte na pás, tak idete od A po Z. Pokiaľ tam nie je významná pauza, tak tam neviete niečo dohrať. Počet stôp je limitovaný na 24 v mojom prípade a len bubny zaberajú 13. Bežný počet stôp v PC je 60 a viac. Strih je doslovný nožnicami, obmedzený, a pás nie je najlacnejší. Žiadne doladenie, retušovanie nie je možné. To spôsobí, že to z Vás dostane maximum a ten pocit sa prenesie aj do piesní. Keď točíte niečo 30x a vždy sa pomýlite v poslednom tóne, tak Vás to veľmi nahnevá, keď to idete celé odznova. Mix potom prebieha v reálnom čase počas procesu zhrávania. Keď chcete pridať refrén, musíte to pridať v tom čase na mixpulte. Keď chcete pridať delay len na poslednú slabiku, tak to opäť musíte spraviť ručne v tom momente. Keď sa pomýlite, tak celú pesničku opäť zhrávate odznova. Nie sme Pink Floyd a neboli na to ani podmienky, takže sa proste uspokojíte s tým, že toto bude takto a aj keď vieme, že to trafíme lepšie, necháme to tak. Tým je tam to čaro okamihu. So zvukom albumu som spokojný, pretože to znie autenticky a surovo. Nie je to učesaný audiofilský zážitok. V poslednej pesničke „Nehovor na mňa!“ som zle artikuloval (celkovo mám veľmi ležérny štýl spevu, čo spôsobuje niekedy problém s rozumiteľnosťou, ale opäť – tak to chcem, to som ja), tak som doplnil druhú stopu do pesničky, kde som to poslucháčom vysvetlil. Tým tak vznikol aj určitý vtip, ktorý je pre tú pieseň nosný. (smiech)

Na albume rovnako účinkovalo aj mnoho hostí z trenčianskych kapiel Uhol Dopadu, Box, Personal Spaces či z Trenčianskeho komorného orchestra. Posledný hosť Matúš Kocinec sa stal novým členom a zaujal post gitary.

Palo Zavodský

Slovenská spojka . kontakt : pavolzavodsky95@gmail.com

Související

Back to top button