Russ Rankin (Good Riddance): Byť dnes vegánom už nie je taký boj ako kedysi
Vyčnievajúc výrazne spomedzi väčšiny známych punkrockových umelcov jeho generácie, aj práve vďaka neochvejnému zaostreniu na politicko-spoločenské témy, Russ Rankin, frontman kalifornských Good Riddance, už niekoľko dekád nepoľavuje práve ani vo svojich sólo aktivitách.
Naša konverzácia nezasiahla iba tému samotnej muziky, ale dozvedel som sa aj, aké to bolo s vegánstvom v USA začiatkom 90. rokov, či aj medzi hraním v punkovej kapele a bytím súčasťou hokejového tímu existuje určitá paralela.
> FOR ENGLISH VERSION PLEASE CLICK HERE <
Prvý singel z novej sólovej dosky je už vonku a je zjavné, že sa opäť štandardne dotýka spoločensko-politických tém. Bude sa niesť celá doska v tomto duchu? Môžeme očakávať aj nejakých zaujimavých hostí zapojených do procesu vzniku tohto albumu?
Väčšina mojich skladieb má tendenciu byť zameraná na politiku a sociálne problémy. Sú tam aj piesne o medziľudských témach, o láske a strate atď. Mal som šťastie, že na album nakoniec prispelo viacero talentovaných ľudí, ako aj na priamu pomoc od talentovanej posádky samotného štúdia The Blasting Room.
S vegánstvom si začínal už v roku 1993 a vegánom si dodnes. Aký bol v tom čase pohľad spoločnosti na vegánstvo, keď ho máš porovnať s dnešnou dobou a aké bolo vtedy existovať ako vegan? Aké boli v tej dobe v US podmienky v rámci vegánstva v porovnaní s dneškom?
Keď som začínal, vegánstvo v tých časoch pôsobilo dojmom veľmi okrajovej, extrémnej záležitosti. Celý čas som sledoval, ako sa to celé prepracovalo až do duchu doby a kultúrneho lexikónu a stalo sa oveľa viac mainstreamovým. Pre ľudí, ktorí tým pádom dnes prechádzajú na súcitnejší životný štýl, to už naozaj nie je taký veľký boj ako predtým, čo je podľa mňa skvelé.
Okrem vegánstva a témy práv zvierat, zamieravaš sa ešte aj na nejakú inú spoločenskú oblasť formou aktivizmu?
Som aktívny v Strane zelených v USA. Pracujem na tom, aby Zelení boli zvolení, a naďalej sa snažím posilňovať stranu na národnej úrovni ako jedinú skutočne progresívnu voľbu.
Kapela Good Riddance ako aj ty sám pochádzate zo Santa Cruz v Kalifornii. V jednom zo starších rozhovorov si dokonca spomenul, že ste mali zo začiatku mierny problém nájsť ludí do kapely. Ako je to s postojom ľudí ku kultúre a podobným aktivitám v tomto meste a ako hodnotíš život v ňom?
Santa Cruz je plážové a taktiež univerzitné mesto. Naša ekonomika závisí práve od týchto dvoch faktorov, ktoré nie sú práve obľúbenými medzi domorodcami a miestnymi obyvateľmi. Je to zmesou post 60s hippie radikalizmu a surfovej kultúry. Bývanie sa tu stalo neuveriteľne drahým, ale je to tak krásne miesto, že veľa ľudí si myslí, že stojí za to tu zostať. Ako som už spomenul, poznám množstvo ľudí, ktorí boli kôli miestnym cenám jednoducho nútení odísť, rozhodli sa presťahovať inam a žiť na finančne oveľa dostupnejšom mieste.
Si známy aj svojou láskou k hokeju. S týmom Kootenay Ice, kde si v určitom období pôsobil ako scout, ste dokonca v roku 2011 vyhrali titul WHL. Kedy si u seba spozoroval svoju vášeň pre hokej? Dá sa nájsť dokonca aj určitá paralela medzi budovaním úspešného hokejového tímu a punkrockovej kapely?
Mojou prvou spomienkou na hokej bolo sledovanie Zimných olympijských hier v roku 1980 a následnej drámy, ktorá je dnes nazývaná ako „Zázrak na ľade“. Potom ma to už len priťahovalo práve týmto smerom a snažil som sa túto hru sledovať a dozvedieť sa o nej čo najviac. Myslím si, že kapely a hokejové tímy majú určité podobnosti čo sa týka tímovej práce a individuálneho úsilia o dosiahnutie kolektívneho cieľa.
Je niečo, čo nám smieš prezradiť ohľadom plánov s Good Riddance na najbližšie obdobie?
V roku 2022 nás čaká niekoľko koncertov a dúfajme, že v lete vyrazíme do Európy na slušné turné. Dokážem si takisto predstaviť, že v určitom bode dokonca začneme pracovať aj na novej hudbe.
Si takisto aj prispievateľom pre rôzne známe hudobné aj nehudobné médiá. Môžeme sa niekedy v budúcnosti tešiť aj napríklad na nejakú tvoju novú knihu?
Momentálne nikam pravidelne neprispievam a bol by som rád, keby sa to zmenilo. Bavilo ma písať články do rôznych publikácií a rád by som v tejto oblasti toho spravil viac, ale nikto ma v poslednej dobe priamo neoslovil.