Kids and Heroes
Yotam (Useless ID): Takmer každý koncert zahraničnej kapely v Izraeli spôsobí humbuk
Braňo Vartovník 18/10/2021 Rozhovory

Pôvodom z Haify, štvorica tvrdo pracujúcich punkrockerov si už od roku 1994 prešla cestou od skoro-prázdnych koncertov v pivniciach až po pozíciu jednej z najúspešnejších hudobných formácií pochádzajúcich z Blízkeho východu.

Ich doska z roku 2001 s názvom “Bad Story Happy Ending” vyšla pred nedávnom prvýkrát na vinyle na SBÄM records. Z basgitaristu a speváka Yotama som mal tentokrát jedinečnú príležitosť dostať zopár informácií týkajúcich sa práve nielen znovu-vydania ich vyššie spomenutej klasiky.

> FOR ENGLISH VERSION PLEASE CLICK HERE <

Prečo rozhodnutie o opätovnom vydaní padlo špeciálne na „Bad Story, Happy Ending“? Dá sa táto doska považovať za určitý medzník v histórii vašej kapely? Boli vo výbere aj iné staršie nahrávky, alebo to bola pre vás okamžitá voľba a bol ste si vydaním tohto albumu istí už dlhší čas?

„Bad Story, Happy Ending“ nikdy nevyšiel na vinyle a vydať sme sa ho pokúšali už niekoľko rokov, ale vždy z toho spadlo. Keď som si uvedomil, že sa blížime k 20. výročiu albumu, porozprával som sa s chalanmi a povedali sme si, že by bolo fajn, keby ho Jason Livermore zremastroval, aktualizoval a vydal na SBÄM, ktorý bol tejto myšlienke takisto otvorený. Tento album určitým spôsobom predstavuje práve začiatok toho, ako sme prvýkrát nahrávali v poriadnom štúdiu v USA s producentom, a prvýkrát, kedy som ako hlavný skladateľ figuroval ja, pretože ostatné nahrávky predtým boli všetky nahraté v Izraeli. Zvukovo nám nahrávanie v USA vždy dávalo väčší zmysel ako nahrávanie v Izraeli v minulosti. Technológia bola vtedy takisto iná, aj keď v dnešnej dobe dokážeme dosiahnuť úžasné výsledky aj pomocou domáceho štúdia. Album bol tiež nahratý na pásku a v skutočnosti sme nepridávali žiadne ďalšie gitary, takže ak ste nás v tom období videli hrať naživo, presne tak sme v podstate zneli aj v skutočnosti.

Spomenuli ste, že práca na kapele alebo aj na vedľajšom projekte Spit vám veľmi pomohla s duševným zdravím. Môžeme očakávať, že nová hudba bude v budúcnosti obsahovať aj odkaz na to, čo sa vo vašom živote stalo v období pandémie?

Keď prepukol Covid, bol som v Taliansku a bol som nútený na nasledujúce štyri mesiace rozlúčiť sa s Paolou, mojou snúbenicou. Ako mnoho iných som upadol do depresie z toho, že sa nemôžem nikam pohnúť, pretože zvyčajne veľa cestujem a rozhodol som sa to riešiť komunikáciou s ľuďmi z celého sveta prostredníctvom Facebook live, (bol to jej nápad). Akonáhle som sa do toho pustil, cítil som sa lepšie a uvedomil som si, že nebude dlho trvať, kým ju opäť uvidím. Začal som premýšľať o všetkých svojich hudobných projektoch a o tom, aké by bolo skvelé venovať si tento čas, poriadne sa ponoriť do práce a písať pre všetky tri. Mal som dostatok materiálu na svoj sólový album, ktorý som nahral minulý rok v apríli a ktorý vyjde čoskoro. SPIT, podarilo sa nám dať dohromady 10 piesňové EP, ktoré som nakoniec aj mixoval ja sám. Čo sa týka Useless ID, na našom ďalšom albume som začal pracovať presne pred rokom, takže práve pocit zúfalstva a hľadania nádeje sa tiahne všetkými piesňami, ktoré som pre túto dosku napísal. Veľa kapiel sa ponáhľa vydať hudbu a vyraziť na cestu. Od tohto všetkého sme sa práve rozhodli spraviť krok späť a chceme vydať nahrávku, na ktorú budeme naozaj hrdí, a neponáhľať sa s ňou. Tým pádom to nebude pre nás tragédia, ak napísanie niekoľkých ďalších piesní nám potrvá ešte niekoľko mesiacov.

Mnoho punkových kapiel neváha odkazovať na politickú a sociálnu situáciu miesta, odkiaľ pôvodne pochádzajú. Vy nie ste výnimkou. Kde je podľa vás Izrael v súčasnosti v oblasti kvality života bežných ľudí, stavu kultúry a napokon, ako si myslíte, že sa vo vašej krajine vyvíja situácia s pandémiou?

V súčasnosti je ťažké pozrieť sa na štatistiky a potom sa pozrieť na správy. Na rôznych miestach existujú rôzne obmedzenia, napríklad ak človek cestoval a testoval sa trikrát s negatívnym výsledkom, nemyslím si, že by mal zostávať 14 dní v karanténe. Chápeš, také veci mi nedávajú zmysel. Stáva sa to v Izraeli, ale zvyšok sveta takto nekoná. Celá vec s Green Passom sa v Izraeli trochu komplikuje, pretože aj v tomto sa menia pravidlá, takže pre mňa osobne, ktorý veľa cestujem, si musím poriadne prečítať pokyny predtým, ako odletím do Izraela.

Slovenská punková kapela Rozpor pred časom odohrala turné vo vašej krajine a boli skutočne milo prekvapení plnými klubmi, vypredaným marchandisom a celkovo úžasnou a divokou atmosférou. Dá sa teda povedať, že izraelský fanúšik je vždy skutočne taký vďačný a zanietený?

Väčšinou vždy keď sa v Izraeli ukáže nejaká kapela zo zahraničia, spôsobí to humbuk. Izrael je dosť rozvinutý, mnoho kapiel však vynecháva Izrael zo svojich turné, aj napriek tomu, že je veľmi ľahké priletieť k nám z Grécka alebo dokonca z väčšiny iných miest v Európe. S najväčšou pravdepodobnosťou odohráte skvelú show v Tel Avive a pôjdete domov, tak to je. Takže keď k nám prídu nejaké kapely, ľudia sa jednoducho dostavia.

Vynikajúci dokument  „Jericho´s Echo – Punk rock in Holy Land“ z roku 2005 dokumentoval vašu scénu, jednotlivé problémy jej predstaviteľov či celkový stav spoločnosti. Čo si myslíš, ako sa odvtedy punk rock v Izraeli vyvinul?

Od jeho uvedenia na trh som ten film nevidel, ale dobré je, že vzhľadom na to, ako sociálne médiá a technológie dnes fungujú, je veľmi ľahké ísť na turné najmä po Európe. V roku 2005 bolo u nás punkových kapiel skôr menej takých, ktoré by cestovali mimo Izrael a dnes už nemusíte byť považovaní za „serióznu“ kapelu, aby ste mohli vycestovať, jednoducho to spravíte. S YouTube, Facebookom, Instagramom atď. je takisto oveľa ľahšie byť objavený ešte aj ak váš obsah dokáže mnohých osloviť. Môj priateľ Haim vlastní izraelský label „Taklitim Holim“, ktorý vydáva izraelské punkové kapely, čo je niečo, čo predtým v skutočnosti neexistovalo. So svojim bratom sme mali počas krátkeho obdobia vydavateľstvo, aby sme mohli vydávať vlastnú hudbu. Roky predtým tu bol iný indie label, ale nebol to naozajstný punk label, takže si myslím, že izraelský punk je v dnešnej dobe na mape vidieť oveľa výraznejšie.

Ktoré z vašich domácich kapiel si podľa teba dnes zaslúžia najväčšiu pozornosť?

Ishay z Useless ID hrá a spieva v kapele s názvom Tabarnak, ktorá v poslednej dobe toho robí veľa. Kids Insane sú taktiež skvelá kapela, v ktorej náš bubeník Corey pôsobí ako spevák. Not on Tour, ktorí fungujú už nejaký čas, veľa cestujú po Európe a vydávajú dosky.

O vašom prvom turné v USA sa hovorí, že ste prežili napríklad aj vďaka dumpster divingu. Ako ste sa vlastne dostali k svojej prvej šňúre po štátoch a ako to celé prebiehalo?

Predtým, ako som sa oficiálne pridal ku kapele, žili chalani 8 mesiacov v USA v East Bay, kde väčšinou hrávali miestne shows a vyskúšali si, aké to je byť kapelou v USA. Zistil som, že v USA napríklad nezdieľate svoju aparatúru tak, ako v Izraeli. Každý vždy cestoval so svojim vlastným backlinom, tak to bývalo na konci 90. rokov. Keď koncertujeme s kapelou dnes, s najväčšou pravdepodobnosťou sa o niečo vždy podelíme, len aby sme napríklad každú noc ušetrili starosti s vykladaním a nakladaním dvoch Ampegov. Na prvej šnúre sme narazili na človeka, ktorý tvrdil, že nám zabookoval dvojmesačné turné, a akonáhle sme sa objavili na mieste, kde sme mali hrať, zistili sme, že zabookovaný bol v skutočnosti iba jeden jediný koncert, takže Ishay denne prostredníctvom „Book Your Own Fucking Life “, čo je niečo ako punkrockový telefónny zoznam pre mmoho kapiel (ktorý vydávali ľudia z Maximum Rocknroll, pozn. red.), ktorý sme v minulosti používali na nadviazanie kontaktu s punkermi z celého sveta, telefonoval do klubov, kapelám, promotérom atď. Asi po mesiaci sme vyrazili na cestu a ukázalo sa, že turné bolo pre mňa celkom cool a poučenie o tom, ako funguje dynamika kapely, keď ste vo dne v noci v takej blízkosti s tými istými ľuďmi.

Čo ťa na živote okrem hudby najviac baví?

Baví ma v prvom rade tráviť čas a cestovať s Paolou, sme spolu štyri roky ale nežijeme na tom istom mieste, pretože pracuje na titule z architektúry a až do chvíle, kým neprepukol Covid som bol neustále na cestách. Je to bláznivé, ale podarilo sa nám dosiahnuť aby nám to spolu fungovalo.

Veľmi rád chodiť behávať na pláž, kickboxujem, plávam, keď sa dá. Akýkoľvek druh dennej aktivity počas jednej hodiny denne robí zázraky. Pitie červeného vína a pozeranie sa na západ slnka (Ach, aký som ja len romantik). Mám rád dobré filmy a dobré koncerty, ale zvyčajne tieto aktivity nechávam na nočné hodiny. Cez deň som rád kreatívny a na niečom pracujem.

O autorovi

Diskuze

  • Facebook(0)
WP Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com