Kids and Heroes
Sedembolestný Panic Mário: Veľa ľudí nás odsudzuje už podľa názvu, ale naživo vždy prekvapíme
Palo Z. 07/07/2018 Rozhovory

Žilinská hudobná skupina Sedembolestný Panic Mário hrajúca rock-punk-rocknroll zakladajúca si na energických koncertoch, kde chce ľuďom poskytnúť  nie len ich hudbu, ale im vyčariť aj úsmev na tvári. Dôležitou súčasťou sú hlavne texty s vtipným podtónom. V žiadnom prípade nechcú zapadnúť medzi tuctové kapely, kde je gitara len na okrasu a texty sú o sklamaniach z lásky. O tom prečo nazvali kapelu práve Sedembolestný Panic Mário, kde hľadajú inšpiráciu a čo plánujú, nám porozprával ich spevák Jakub.

 

Začnime celkom zhurta. Ako ste prišli vlastne na názov Sedembolestný Panic Mário?

Mali sme asi šestnásť rokov, puberta vrcholila, ja s kamarátom Matejkom sme spravili zo srandy amatérsky song „spotená riť“ a chceli sme to dať na Bandzone. Bolo to to najnormálnejšie čo nás vtedy napadlo, netušili sme že raz to bude ozajstná kapela a že to bude naše najväčšie hobby.

Nakoniec máte za sebou už jeden album a stále ste ešte len rozbiehajúca sa nádejná skupina. Kde beriete inšpiráciu pri písaní textov?

Úplne náhodne fakt neviem. Robil som si chleba s maslom a zrazu ma napadol song Jakubko, zobudil som sa ráno o šiestej nemohol som späť a napadol mi song ploche nohy, múza kopne hocikedy. Ale najviac ma asi textov napadlo na plavárni a to tam moc nechodím.

Inšpirácia sa dá nájsť všade ako sa vraví. Aké boli vaše hudobné začiatky? Aké skupiny vás inšpirovali robiť hudbu?

Hanbím sa za to ale pamätám si že prvý album čo som kedy doma mal bolo od toho boybandu Blue. Potom som sa našťastie našiel a najviac ma ovplyvnil neprekvapivo Blink 182. Vtedy sme boli fanatici do Blinku, potom klasika sme prešli na Billy Talent, mal som obdobie metalu – Trivium, Children of bodom, potom zase klasiky AC/DC a Misfits a hádam všetky jeho žánre za svoj život.

Zaujímavá hudobná výchova. Na čo ste zatiaľ najviac hrdí v rámci existovania skupiny?

To ti ešte neviem povedať, to ešte len príde, ale hrdosťou nás napĺňa zakaždým keď niekoho prekvapíme. Veľa ľudí na Slovensku nás odsudzuje už podľa názvu, alebo nečaká veľa, ale keď uvidia koncert naživo, vždy ich pozitívne prekvapíme.

Hej, priznám sa ja som vás zaregistroval až keď ste mali koncert v skúšobni u chalanov zo skupiny Uhol dopadu a tam ste vytvorili super atmosféru. Zahrali ste tam aj song Zlato prepáč. Vznikol zo skutočnej udalosti?

Vidíš to, problém je ľudí donútiť si pozrieť mlade kapely, ale keď uvidia tak sa zabavia… Zlato prepáč vznikol najviac zo skutočných udalosti ako sa da, ja aj nás bubeník Samino a myslím, že aj Maťo by sme mohli knihu napísať o týchto poopičných depresiách, keď frajerka je naštvaná a ty nevieš prečo. Výnimka je Libor, ten nikdy nevystrája, ak vypije moc, akurát ochrnie.

Hej, mladé kapely to nemajú pravé najľahšie. V čom je podľa teba problém?

Podľa mňa najväčší problém je, že kedysi za starých čias ľudia nemali všetci internet, tak chodili na koncerty, tam spoznali kapelu a potom začali po nej pátrať. Dnes keď ta neuvidia na nete na Youtube, tak na koncert neprídu. Preto je nesmierne doležíte robiť stále nejaké klipy a videa na net. A samozrejme number one je teraz jednoznačne rap, hip hop, rock a punk sú v úzadí.

Inak keď sme pritom čo plánujete do budúcnosti? Bude o vás viac počuť?

Práve sme dotočili klip, ktorý by mal byť o dve triedy vyššie ako naše doterajšie klipy, takže na to sa teraz zameriavame, mam už nápady na ďalšie piesne, možno sa rysuje zaujímavý featuring, ale o tom neskôr, keď to bude aktuálne.

O autorovi

Diskuze

  • Facebook(0)
WP Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com