Pitaval z Prešporku: The Last Day Of Jesus

Ahojte, úplne nový album „Vtedy na východe“ poskladaný z coverov známych CS undergroundových legiend. Čo všetko je na tomto novom počine? Ako ste sa k takejto myšlienke dostali?

Mary0: Táto myšlienka je už poriadne stará. Prvýkrát sme o tom začali rozprávať niekedy v roku 2005, ak sa nemýlim. Bohužiaľ, realizácia trvala dlhšie, než sme očakávali. Medzitým sa nám podarilo dokonca vydať svoj regulárny album Dead Machines‘ Revolution!. Inak, vôbec si nepamätám, ako sme sa dostali k tejto myšlienke. Ale základom bolo, poukázať na to, že aj vo východnom bloku boli skvelé kapely, ktoré nás ovplyvnili, ktoré boli originálne a hlavne odvážne si otvoriť ústa. Samozrejme, tých kapiel bolo veľa, ale my sme vybrali aspoň strohú ukážku toho najlepšieho.

Skúste prezradiť zopár interpretov a skladieb, ktoré sú na tejto fošni...

Mary0: Je tam Zóna A – Potopa, Bez ladu a skladu – Génový inžinier, Paraf – Javna kupatila, Pražský výběr – Zubatá, Kino – V nashikh glazakh, Siekiera – Ludzie wschodu.

Ako sa vám podarilo namiešať elektroniku s punkovým oldschoolom?

Fessy: Nikdy sme si nepovedali, že ideme miešať toto s týmto. Ten mix rôznych hudobných vplyvov je daný najmä rozdielnosťou nášho hudobného vkusu, resp. nás samotných. Navyše každý z nás má podľa mňa dosť špecifický hudobný prejav.

Blbá otázka, ale kde sa dá nový album zohnať? Nikde som ho zatiaľ nenašiel...

Vajco: Blbá odpoveď: Ani ja ho ešte nemám.

Mary0: Zatiaľ, bohužiaľ, v distribúcii na Slovensku ešte nie je. Akosi nám zásielka zamrzla u nášho vydavateľa. Ale hneď ako sa album dostane do našich rúk, budeme sa snažiť ho pretlačiť medzi ľudí.

Ako to idete teda distribuovať? Klasické CD?

Mary0: Zatiaľ je to klasické CD. O distribúcii bude jednať náš label. Ale určite chceme urobiť aj vinyl.

Je na albume aj niečo čisto vaše autorsky alebo môžeme na niečo čakať v blízkej budúcnosti?

Vajco: Na albume je šesť skladieb od kapiel z krajín bývalého socialistického bloku – výber súvisí so základnou myšlienkou nahrávky – poctou kapelám, ktoré sa počas komunizmu nebáli robiť underground.

Fessy: Čo sa týka našich nových vecí, niektoré už hrávame na koncertoch, na iných ešte pracujeme. Ak nebudeme príliš leniví, budúci rok by sme sa mohli zavrieť do štúdia...

Kapela už precestovala kus sveta. Pre mnohé tunajšie kapely je pomaly nepredstaviteľné presadenie sa aj vo svete. Je to tým, že „gothic subkultúra“ je viac zomknutejšie a podporuje svoje kapely?

Fessy: Ja si myslím, že to nie je len o gotickej subkultúre. Ak kapela spieva po slovensky a hrá tuctový mainstreamový pop, tak je jasne, že ich za hranice SR, resp. ČR nikto nezavolá.  Poznám elektronické a metalové skupiny, ktoré takisto ako my bežne hrávajú v zahraničí, lebo sú skrátka niečím originálni a vedia osloviť aj fans mimo našej krajiny.

Mary0: Každopádne, nie je to jednoduché. Mnohé súčasné kapely by chceli hneď od začiatku na hudbe zarábať a vidia sa niekde na MTV. My sme roky do hudby len vrážali čas a peniaze. A to sa nám neskôr vyplatilo. Okrem toho je asi dosť dôležité hrávať tam, kde to ľudia ocenia. Takže, nemotať sa a nezabíjať čas na festivaloch, kde si vás nikto nevšimne, prípadne hrať po pofidérnych kluboch, kam nikto nechodí.

Rovnako silnú podporu má aj česká legenda XIII.Století – boli pre vás inšpiráciou?

Vajco: Vypočuj si nejakú skladbu od skupiny XIII. Století a jednu od nás. Porovnaj a pouvažuj, či sa túto otázku ešte raz opýtaš ;o)

Fessy: No keď sa to tak zoberie, oni pre nás vlastne inšpiráciou boli. ...a síce, že takto teda rozhodne nikdy hrať nebudeme.

Mary0: Rozhodne by som nepovedal, že má XIII. Století rovnako silnú podporu. Myslím, že oni sú skôr lokálnou kapelou. Poznajú ich ľudia v Česku, na Slovensku a v Poľsku. Tam to končí. Ja, osobne, preferujem ich prvopočiatky v podobe HNF.

Nemyslel som inšpiráciu v štýle, ale inšpiráciou v tom ako sa im v obdobnej scéne podarilo presadiť aj za hranicami...

Mary0: Chápem, ale ako som už povedal vyššie, myslím, že XIII. Století sú známi skôr vo východnej Európe. Svoju úlohu v tom hrá určite aj jazyková bariéra. Pokiaľ nerozumiete textom, hudba je skôr bežný český bigbít.

Hlavne Poľsko je považované za krajinu so silnou gothic scénou, ako sa darí scéne u nás? Viem, že v Bratislave bývajú pravidelné Batcave Parties, ale ako je to inde?

Mary0: Áno, v rámci „post komunistických“ krajín je Poľsko skutočne na tom asi najlepšie, pokiaľ ide o tzv. gotickú scénu. U nás je to horšie. Ale skutočne netuším, či vôbec nejaká iná gothic party na Slovensku existuje. Skôr asi nie. Možno z času na čas niekto niečo lokálne urobí, ale väčšinou sú to len také výstrelky. Väčšinou to nadšenie pomerne rýchlo končí. Batcave party má tento rok 15. výročie. Okrem toho stojí na dobrých základoch. Niekedy začiatkom 90-tych rokov sme v Bratislave založili najskôr tlačený fanzine Stigma (v roku 1998 vyšli 2 čísla aj oficiálne ako hudobný magazín), na ktorý sme naviazali aj pravidelnou reláciou „Hodinka so Stigmou“ na rádiu Ragtime. Ale je škoda, že to v iných mestách veľmi nefunguje.

Kto je všetko za myšlienkou Batcave Party? Neplánovali ste ju usporiadať aj v inom meste?

Mary0: Pôvodne s touto party začal DJ Holy M., taktiež redaktor Stigma magazínu v tom čase. Kvôli rôznym osobným veciam s tým po roku prestal. Ďalšie roky sme na tom robili s DJ-om Stigmata, Schostekom, SexDwarfom a nakoniec sa pridal mladý DJ Marklyn. Pred letom som s tým z osobných dôvodov skončil aj ja. Robili sme ju raz aj v Senici. Ale o tom potom... Inak ako Dji sme BatCave obhajovali už takmer po celom svete. Vlastnú party sme mali v Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku, v Poľsku, v Maďarsku, Rakúsku atď.

Kam sa posunula gothic scéne za tých pomaly dvadsať rokov vašej existencie?

Vajco: Zostarla a patrí medzi ´oldies´ :o) Vážne, prešla a prechádza vývojom a stále žije. Vždy sa v nejakej podobe niekde objaví.

Fessy: Keď sme začínali, tak gotická scéna bola hlavne o hudbe, atmosfére, o ľuďoch. Teraz je to čistý biznis s módou, hudba je úplne druhoradá. Keď sme na nejakej party v zahraničí, tak 90 % ľudí ma na sebe ružovo-fialové hadice a tancujú na techno.

Mary0: S tým by som až tak nesúhlasil. 90 % ľudí práve ostáva verných čiernej. Pravdou však je, že sa časť scény zlúčila s tanečnou scénou (hoci sa mnohí ľudia snažia označiť to všakovakými inými názvami). Ale to je taktiež len vývoj. Popritom sa však teší svojej priazni aj klasický Goth-Punk, alebo Death Rock či Batcave. Korene sú teda zatiaľ stále zdravé J

To znamená, že podľa vás už má scéna to najlepšie obdobie za sebou?

Mary0: Nemyslím. Takmer v pravidelných intervaloch sa to najlepšie vždy znovu vracia. Je ešte stále veľa mladých ľudí, ktorí pokračujú v tých klasickejších odnožiach žánru. Popritom sa neboja ho posúvať ďalej a Gothic rock (Death rock, Batcave, Goth Punk... ako len chceš) tak ostáva stále atraktívnym. Ale je to jednoducho tak široký záber, že sa naň nabalí aj množstvo hnoja.

Viem, že svojho času sa vám podarilo dostať aj na také veľké festivaly ako boli Pohoda a Hodokvas, dokonca ste mali podpísanú zmluvu s molochom EMI. Ako sa to celé podarilo a ako to nakoniec dopadlo?

Vajco: EMI dostali od nás kompletný produkt a napriek snahám zasahovať do tvorby, tieto aktivity zostali z našej strany ignorované. Spoločnosť nedokázala spropagovať nahrávku za hranicami Čiech a Slovenska, takže svet o nej vie málo. Namiesto toho naše CD vydané pod logom EMI svojho času zaplnilo výpredajové veľké koše slovenských supermarketov.

Pohoda a Hodokvas boli fajn, možno sa tam ešte niekedy objavíme, ak bude záujem.

Fessy: Keď sa povie, EMI, každý si hneď predstaví medzinárodnú korporáciu, miliónové zmluvy a brutálne promo všade, kde oko dovidí. Problém bol v tom, že nás vydalo EMI Česko-Slovensko, ktoré v tom čase robilo Roberta Pappa a podobne šperky a sami nevedeli, kde to naše CD majú vlastne zaradiť . Keď sme im posunuli kontakty na nejaké zahraničné magazíny a distribúcie, povedali len že „no jo, dyť to si ich musíte hoši vobjehnout sami“. Kokos, tak keď ti EMI povie, aby si si robil sám promo a distribúciu, tak niečo nie je v poriadku. Čo sa týka Pohody, okolo roku 2000 bolo veľmi fajn obdobie, keď Mišo Kaščák volal aj povedzme trosku temnejšie kapely. Posledné roky to už žiaľ neplatí. Hodokvas zmizol úplne, čo je veľká škoda, lebo tomu festivalu som naozaj veľmi fandil.

Mary0: Myslím, že práve v posledných rokoch sa Mišo vracia ku klasickým kapelám. Bolo však obdobie, keď pódiá na Pohode zapĺňali divné kapely tzv. „nezávislej tanečnej scény“. V tom čase nebol priestor pre hudbu nášho druhu. Uvidíme, čo čas ukáže. K EMI by som dodal len toľko, že v našich zemepisných šírkach pracujú tieto molochy horšie, ako ktorákoľvek malá nezávislá značka vonku.