Pitaval z Prešporku: Potulný punkový pesničkář Dáša von Fľaša

Ahoj, tak skús prezradiť z tvojej zaujímavej osôbky, na čom aktuálne pracuješ? Posledné „Temporary Nameless EP“ je z roku 2010...Plánuješ už nejaký nový „temný“ večer keď opäť všetko nahráš svojou inovatívnou metódou (Immediately Recording)?

Ahoj, v prvom rade chcem poďakovať za oslovenie na rozhovor, veľmi si to vážim, že som dostal priestor. Momentálne som tesne po vydaní svojho ďalšieho EP, volá sa "Mrchožrút EP 2011", vyšlo to na CD s klasicky ručne robeným DIY obalom a tiež ako free download na www.dasafonflasa.bandcamp.com, sú to slovenské piesne a tentokrát sa nejedná o ImRe (Immediately Recording), ale sú to songy, ktoré už dlhú dobu hrávam na koncertoch, takže tí čo chodia ich pravdepodobne budú dobre poznať. Pracujem tiež na svojej prvej vinylovej nahrávke, čo bol vždy môj sen, lebo milujem vinyly, ale vydanie sa asi trochu natiahne na leto 2012, keďže sa chystám trochu cestovať po Ázii.

Nové EP, priamo počas zostavovania rozhovoru, to je naozaj aktualita:), skús o ňom povedať niečo viac? Prečo už nejde o „ImRe“?

No, vlastne kvôli nahrávaniu a následnému turné tie moje odpovede meškali, za čo sa ospravedlňujem. Pesničky sú konečne po slovensky, lebo mi už všetci pílili uši, kedy konečne zase nahrám niečo v rodnej reči a teraz prišiel správny čas. Vlastne som to nahrával najmä kvôli tomu poľsko-slovenskému turné, aby som mal čím lepiť diery v cesťáku. Nahral som to na svoju úplne novú nahrávaciu mašinku, všetko to vzniklo za pár októbrových dní. Ešte s mašinkou neviem poriadne pracovať, takže je to moja úplná prvotina, kedy som si všetko robil úplne sám, od piesne, cez aranže, samotnú nahrávku, mix aj master. Niektorým piesňam som však dal trochu iný šat, pohral som sa, takže to nie je iba gitara a hlas ako sú ľudia zvyknutí na koncertoch. Je to taká prvá lastovička a plánujem v tom pokračovať. Obal som tiež robil sám, staré kartóny, lepiaca páska a ide sa na to. Dá sa zohnať na koncertoch alebo cez môj mejl klemodasa@gmail.com alebo zadara si môžete stiahnuť jednotky a nuly z netu. Mám strašnú kopu hotových piesní, zaberú zopár albumov a tak je asi nateraz zbytočné niečo nahrávať "ImRe".

Premýšľal si niekedy aj nad nahrávkou v profesionálnom štúdiu alebo je to pre teba niečo nemysliteľné?

V dnešnej dobe už podľa mňa nepotrebuješ nahrávacie štúdiá, aspoň nie pre typ hudby, čo robím ja. Sú úplne skvelé pomerne ľahko dostupné programy a prístroje, s ktorými sa dá urobiť veľmi kvalitná nahrávka. Problém ja skôr master, máme s tým skúsenosti s kapelou a novým trendom ako som si všimol u niektorých slovenských kapiel je dávať mastrovať v zahraničí. U nás akoby nikto nechápal o čom ten tajomný master vlastne je, hehe. Zas ale na druhej strane niekedy je to až nepočúvateľne preprodukované a príliš nadupané a tie kapely to nevedia preniesť na pódium, pretože pri nahrávaní, mixe a profi masteringu sa dá všeličo zamaskovať, ale nie naživo. Ja som bol vždy zástanca najmä živého hrania a špinavších nahrávok zo štúdia, čiže mňa nejaká nabombovaná nahrávka od zahraničného producenta "zvučného" mena nepresvedčí, pokiaľ tá muzika nie je pre mňa dobrá vo svojom jadre. To som ale zabŕdol skôr do kapelového vnímania, takže sa vrátim ku dirty-folku, ktorý hrám. Aby som ti odpovedal jednoducho, tak nie, zatiaľ nad profi štúdiom nerozmýšľam. Profi štúdio síce znamená profi zvuk, ale aj profi prístup a profi dobre mierené "usmernenia", zatiaľ som s tým mal nie dobré skúsenosti (zas hovorím o skúsenosti s kapelou) a okrem toho ja osobne mám v štúdiu akýsi divný blok, keď tam je niekto druhý, takže som asi odkázaný na nahrávanie po svojom. Ale nevadí mi to, skôr naopak, v princípe som vlk-samotár, nerád sa spolieham na niekoho druhého. Keď ti majster zvuku niečo doserie, v konečnom dôsledku to odnesieš ty. Keď si to poserieš sám, tak kritika je zaslúžená. A nechce sa mi celý život vyhovárať na druhých, poznáš to, keď kapela hovorí, že je to zlé, lebo zvukár im nechcel/nevedel urobiť to či ono. A možno je to celé ináč a som proste nanič hudobník a nepomôže mi ani najprofi štúdio sveta. Ale to je tiež OK, lebo tak či tak žiadne nepotrebujem, hehehe.

Skús vysvetliť tvoje pochopenie D.I.Y. kultúry? Je množstvo kapiel, ktoré lepia písmená D.I.Y. všade, kde sa dá...ako to chápeš ty?

Heh, pre mňa je to niečo také samozrejmé ako dýchanie. Punk vo svojej podstate by mal byť a v mnohých prípadoch aj je DIY, čiže všetko si robíme sami tak ako sa to páči nám, tak ako to robiť vieme a ako to robiť chceme. Počnúc muzikou, textami, cez vizuálne vyjadrenie, až po samotný hudobný nosič. Čím väčšia kapela ste, tým je to ťažšie, ba až nemysliteľné. Lebo urobiť ručne tisíc obalov je trošku nereálne. Ono keď sa nad tým zamyslíš, ani to vydávanie vinylov neni žiadne DIY, lebo to ide do fabriky a tam sa to masovo lisuje. To ale neznamená, že teraz všetci pôjdeme na stromy a ručne robenými nástrojmi budeme rýpať drážky do kusov kôry (to by bolo total DIY, hehe). Proste potiaľ pokiaľ sa dá si všetko urobím sám. Je to asi druh nejakej tvrdohlavosti kombinovanej s láskou ku originalite a ručnej práci. Keď všetko robíš ručne, žiadne dva kusy nie sú rovnaké, vždy je tam dáka chyba, nepresnosť, je to ľudskejšie, tvoríš vlastne tak ako sa to deje aj v prírode. Okrem toho mám rád staré veci a odhodené materiály, takže všetko zbieram a teším sa ako to použijem. S tým vlastne aj súvisí ten názov môjho najnovšieho EP "Mrchožrút", na obal používam staré kartóny, čo nájdem. Vlastne som spiatočník, lebo takýmto pomalým procesom sa asi nikam nedostanem, ale o to snáď ani nejde. Punk nie je maratón. Mám radosť z toho, že pár spriaznených duší si to váži, tak ako ja. A to že si kapely pchajú DIY všade? Stala sa z toho značka, takisto ako zo slov "punk" "HC" a podobne. Sú to iba mená. Každý si snáď názor vie urobiť sám a dokáže rozlišovať, čo je a čo nie je úprimné.

Vytvoril si viacero rôznych prebalov na svoje nahrávky, tričká a podobne...Kde hľadáš inšpiráciu?

Neviem. Je to všetko spojené. Texty piesní, významy tých textov, nejaké grafické nápady. Mám to všetko v hlave pomiešané, takže ti fakt neviem povedať. Akurát sa vždy snažím o to, aby to niečo znamenalo, aby to malo nejakú výpovednú hodnotu, či už pocitovú, alebo nejakú názorovú. Ale zdroj inšpirácie, to je oceán vecí okolo. Denne predsa každý zažíva miliardu situácií, pocitov, hnevu, radosti, atď. no a tam to všetko začína. Ako sa s tým vyrovnávame a do čoho to pretavíme je na každom z nás.

Za posledné roky si odohral množstvo koncertov, ako vnímaš slovenské prostredie v porovnaní s tým v Čechách? Myslím tým kluby, kapely, publikum a celkovo scénu...

Kluby sú na väčšej úrovni v Čechách, v Nemecku, v Poľsku, ako na Slovensku, to však nič nehovorí o tom či aj koncert bude lepší. Publikum je apatickejšie a prežratejšie priamo úmerne geografickej polohe na západ alebo veľkosti miest. A naopak divokejšie a srdečnejšie v malých ritiach alebo východnejšie. Ale je veľa výnimiek samozrejme, nedá sa to zovšeobecniť. Celkovo generalizácia je strašná hlúposť. Ako som už písal punk neni šport, takisto publikum nie je nejaký mančaft, čo súťaží o najlepší dojem. Každý koncert je jedinečný. A do toho vstupuje ešte osoba účinkujúceho, lebo aj ty ako hráč môžeš posrať ináč skvelý večer. A všetko sa to mení v čase. Hral som viacejkrát v tom istom meste alebo v tom istom klube a VŽDY to bolo iné. Takže vlastne opäť asi neviem uspokojujúco odpovedať na tvoju otázku.

V akom najzatúlanejšom kúte Slovenska si už vystupoval? Chodia na takéto koncertíky len miestny punkáči?

Bude to asi dedina Čučma (pri Rožňave), kde nadšenec samorast Miro prevádzkoval vo svojom vlastnom dome niečo ako klub. Jedna miestnosť a okienko, kde jeho mama predávala čučo, fľaškového Gemera alebo vodku. To však opäť nič nehovorí o pohostinnosti a dobrote, ktorá z toho sálala. Naozaj málokde o mňa bolo postarané ako tam. Doteraz sme s Mirom kamoši a je mi trochu ľúto, že sa mu nedostala spätná väzba, akú by si zaslúžil za svoju aktivitu. A tiež niektoré kúsky z jeho zbierky mu môže závidieť hocktorý hudobný zberateľ. Na koncertíkoch v neznámych obciach a krčmách je práve dobré to, že sa tam objavuje naozaj všelikto, nielen pankáči (aby sme sa chápali, pod pankáčmi teraz myslím akýchkoľvek alternatívne zmýšľajúcich ľudí, lebo obmedziť to iba na pankáčov by bola blbosť). Ja mám akýsi magnet na podivných týpkov, takže už väčšinou po ceste na koncert natrafím na rôznych podivínov alebo aj normálnych ľudí, s ktorými sa dám do reči. Ale to je to podstatné, ja totiž nechcem hrať iba pre pankáčov, to je ako uzavretý bludný kruh, mne sa práve páči tá interakcia s iným svetom. Veľa ľudí je uzavretých voči odlišným veciam a názorom. Nie je to iba tak, že väčšinová spoločnosť nemá rada pankáčov. Práveže pankáči hlásajúci toleranciu a solidaritu, práve tí su často najnetolerantnejší voči inému. Zažívam to stále zas a znova a je mi z toho trochu blbo. Ono je veľmi ľahké hrať pre to svoje publikum a v teplúčku si nechať tlieskať, ale ťažšie je ísť niekam do nového a konfrontovať to s celkom inými ľuďmi. Ale pokiaľ majú obe strany otvorené mysle, tak sa nájde spoločná reč a často práve z výmeny názorov zistíš, že nie všetko o čom si presvedčený je až také pravdivé. Ale to som asi trocha odbočil. Je to každopádne na dlhšiu debatu a súvisí to aj s tým, že síce som vyšiel z punkovej scény a veľmi si to vážim, pretože punk radikálne zmenil moje nazeranie na svet a tým pádom aj môj život a stále verím v tie ideály, ale v poslednej dobe akoby som trochu strácal kontakt, nejakú rovnakú vlnovú dĺžku. Možno je to iba vekom, neviem.

Ako inšpiratívny bol pre teba pobyt v Anglicku? Nahral si tam dve platne „Dirty Recordings“ a „Dirty Recordings II: Unchanged“, ktoré boli trošku iné ako predchádzajúce veci. Prišiel si s angličtinou a pre teba atypickým bookletom...

Bol inšpiratívny ako každý pobyt v inej krajine. Celkovo rád cestujem a spoznávam iné pohľady na svet, Anglicko nebolo výnimkou. Ale tam som bol trochu dlhšie ako iba na výlete a dostal som sa do toho divného postkoloniálneho sveta hobitov hlbšie. Preto som aj nahral tie dve demá po anglicky, lebo som sa pohyboval v anglickom prostredí, hovoril som po anglicky, sníval som v tej reči, tak proste prichádzali aj pesničky po anglicky. Ten obal je iný, lebo je to parafráza na jednu moju veľmi obľúbenú sériu nahrávok s podobným názvom.

Prečo sú tvoje posledné veci v angličtine? Je spevavejšia pre pesničkára?

Prvé dve sú po anglicky preto, lebo jednoducho po anglicky prišli do mojej hlavy. To tretie "Temporary Nameless EP" preto, lebo som šiel do Nemecka na turné, tak nech tomu rozumejú a tiež som nebol pokojný s tým, čo som nahral dovtedy, tak som nahral nové songy špeciálne pre tú príležitosť, niečo ako tour EP. To majú kapely so sebou na turné, aby si privyrobili na benzín. Aj mne to pomohlo. Angličtina podľa mňa nie je spevavejšia, je to iba akási hegemónia anglo-amerických kapiel celkovo v akomkoľvek druhu hudby.

Ako sú na tom tvoje ostatné projekty? Kľemones, Disident...

V Disidente už nehrám. Prenechal som najprv bicie Dankovi z Kľemones a neskôr basu Mišovi zo Zpunkruky. Kopec cestujem, hrám sólo koncerty, takže by som kapelu iba zdržoval, a trošku ma to už aj omrzelo. Kľemones ďalej hrá, ale tempo je veľmi voľné, opäť je na vine moja neprítomnosť na Slovensku. Kto raz okúsi cestu, asi tak skoro nezakotví. A sme už aj starší, hlásia sa o slovo rodiny a iné povinnosti, nie je to ako pred desiatimi rokmi, keď nebolo na práci nič iné iba hrať. No a okrem toho mám ešte v hlave asi milión iných kapiel, ktoré by som chcel mať, ale opäť je tu nepriateľ čas.

Jeden z tvojich prvých projektov bola kapela Brigáda, ktorá bola svojho času dosť populárna. Bola dosť atypická svojim mixom Oi spojeným s rôznymi protest skladbami proti konzumnej spoločnosti a podobne...Ako sa to celé dalo dať dokopy?

U mňa sa to vôbec nevylučuje. Veď Oi kapely spievali protestné texty proti konzumnej spoločnosti. Taktiež sme mali nejaké tie texty na oslavu života. Snáď len debilnému futbalu sme nevenovali ani jeden song, hehehe. Boli sme proste štyria chalani, každý priniesol do kapely niečo iné a možno práve ten mix bolo to niečo špeciálne. Basák bol SHARPák zodpovedný za tie unity texty a melódie, bubeník bol vtedy mladý pankáč, taký náš benjamín, gitarista stvoril veľa perfektných melódií (neskôr sa obaja objavili v Kľemones) a ja som to tam textoval a vymýšľal veci skôr z HC/punk spektra, v ktorom som vtedy hodne lietal. Dôležité bolo kamarátstvo a kopec srandy, čo sme si užili na koncertoch, doteraz na to spomíname.

Skrsla niekedy myšlienka obnoviť Brigádu?

Áno, skrsla. Ale stále asi chýba ten rozhodujúci impulz. Každopádne nechceme nejaký blbý reunion, takže ak sa to udeje, musíme tam byť opäť my štyria a asi pôjde iba o zopár koncertov. Ale pokiaľ to nebudeme cítiť naozaj, tak to radšej necháme tak, lebo zlých návratov kapiel som už videl niekoľko a je to trapas.