Kids and Heroes
Jeho Skromnosť & Personál: Pre antisemitov som v srdci Žid, pre rasistov som v srdci Cigáň
Dr. No 23/10/2014 Rozhovory

Sveťo Korbeľ, bratislavská postavička, ktorá bola pri zrode kapiel ako ExTip, Zóna A, Slobodná Európa sa aktuálne hlási s bočným projektom Jeho Skromnosť & Personál. Hlavný kapelník Slobodnej Európy tak otvára ďalšie dvere svojej osobnosti. Rozpráva o tom ako vidí svet a seba s kapelou v ňom…

 

Sveťo Korbel bol vždy spätý s bratislavskou legendou Slobodná Európa. Slobodka aktuálne vydala svoj štvrtý radový album a ty si prišiel s novým projektom. Bola tam potreba vyjadriť sa ešte aj inak ?

Ono je to tak, že nie všetky veci, ktoré ma napadajú sú vhodné pre Slobodku. Napríklad taká vec „Žiadny rešpekt!“ zo mňa vyletela za 5 minút v silnej emócii hnevu, je to pomerne agresívna vec, ktorá by v rámci Slobodky pôsobila rušivo. A práve takéto veci majú miesto v tejto novej bande.

Áno, tak to aj pôsobí. „Personál“ do zostavy bol aj podľa toho vybratý, aby dokázali prijať aj nasratejšie veci?

Ja som to nemal nejak premyslené dopredu. Šilo so mnou, chcel som hrať a na ulici kde bývam – o dve brány ďalej – bývajú dvaja vynikajúci punkoví hudobníci – Jany a Kubo Hrčkovci (Kaktus, Ramones Bratislava), tak som ich oslovil a oni súhlasili. No a za basgitaristom som sa tiež nemusel nejak naháňať – s Martinom Štulom Štulajterom sa vidíme každý deň v práci a môžem povedať, že ešte v živote som nehral s tak dobrým basgitaristom.

Jasné, rozumiem. Vnímaš teda nový projekt aj v dlhodobejšej perspektíve? Alebo to je len aktuálny výstrel momentálnych nálad a čo bude ďalej ukáže čas?

Pravdu povediac, tak ako so Slobodkou, ani s Personálom nemám žiadne plány. Radi by sme natočili LPčku s dobrým garážovým zvukom, ale nejaké dlhodobé plány nemáme. Mám rád, keď veci majú svoj vlastný vývoj v svojom vlastnom čase. Môj primárny motív je , že hrám a tvorím, lebo je to súčasť môjho života, ktorá by mi chýbala.

Slobodka je momentálne tiež dosť aktívna, stíhaš oboje v pohode?

V pohode. Trošku ale brzdím nášho manažéra, aby sme tak často nehrávali. Chcem mať viac voľného času. S Personálom budeme hrávať zriedkavejšie a bude to vždy udalosť. Pár koncertov do roka.

No teraz by ste mali ísť turné s Davovou Psychózou, tak toho bude asi viac…

S Davovkou budeme hrať len 3 koncerty:: 7.11 v Prievidzi, 8.11 v Pezinku a 16.11 v Bratislave. Zatiaľ máme program len na 40 minút, z toho 3 veci sú od Slobodky, ktoré postupne budeme nahrádzať vlastnými novými vecami. Davovka sú naši celoživotní kamaráti. S Janom Kasom a Marcelom Duchoňom sme spolu vyrastali už od puberty pri jednom stole u Mamuta

Čo všetko chceš odkomunikovať cez tento projekt? Je to hlavne o veciach, ktoré ťa serú alebo pribudnú aj skladby z bežného života?

Nasratosť nie je jediná emócia, ktorú prežívam a určite Personál nebude len o nasratosti. Sám neviem, čo zo mňa vylezie. Napríklad posledný text, ktorý som napísal je silne autobiografický a volá sa CPZ.

Ako Cela Predbežného Zadržania? O čom ten text je?

O pocite úľavy pri zadržaní. Možno o malej nádeji nového začiatku a vytrhnutí z toho pekla za mrežou. Samozrejme dnes už takéto problémy nemám, lebo som zmenil život. Som úplný abstinent od všetkého, čo mení psychiku, nefajčím, behávam, chodím do fitka a cítim sa fajn. Ale v minulosti, keď som žil v rozvinutej závislosti to bolo ináč. Chvála Bohu je to už preč.

Je dnes iná doba ako divoké deväťdesiate roky ako spieva Slobodka? Ale to je len tým, že si si to zažil a poučil si sa?

Boli sme hlúpi. Drogy sú úplný hnoj a blahoslavení sú tí, ktorí ich neskúsili. Ale nechajme už túto tému a poďme ďalej.

Späť k Personálu, vnímaš tento projekt ako ten, cez ktorý môžeš bez básnických škrupúľ vyjadriť svoj pocit z politickej situácie resp. z doby, v ktorej žijeme?

Jednoznačne. Ale nechcem, aby to bola nosná téma. Ale má u nás významné miesto.

Trochu do toho zabrdnem, ako vnímaš dnešný svet a jeho kľúčové problémy?

Veľmi pesimisticky. Myslím si, že ľudstvo je na ceste k zániku a nepotrvá to už dlho. Ja osobne som nepriateľ globalizácie, ktorá vedie ku globálnej diktatúre, pred ktorou nebude úniku. Nebude kam emigrovať – a to je prúser.

Uf, to je naozaj pesimistický scenár. Ľudstvo už aj v minulosti bolo v poriadnych sračkách (dve svetové vojny) a opäť sa dokázalo postaviť na nohy, ale to je zas ten optimistickejší pohľad. Ako vnímaš momentálne bujnejúce rôzne konšpiračné teórie v Európe a vzrastajúcu popularitu extrémistov?

Spoločným menovateľom všetkých konšpirátorov je silná protižidovská agenda, presne, ako to bolo v Nemecku v tridsiatych rokoch minulého storočia pri vzostupe nacizmu. Tak isto je to aj dnes a sociálne siete sú silným katalyzátorom šírenia extrémizmu. Ľudia majú radi pomenovaného svojho nepriateľa, ktorý môže za ich posraté životy. A Židia a Cigáni – to sú stará osvedčená agenda, ktorá na jednoduchých ľudí zaberá vždy. Samozrejme som nepriateľom týchto myšlienok a pre antisemitov som v srdci Žid , pre rasistov som v srdci Cigáň. Na druhej strane by som musel byť predávkovaný naivínom, aby som tento svet vnímal optimisticky a aj keď nie som žiadny konšpirátor, silne pociťujem, že denno denne sme menej slobodní a všetko smeruje k celosvetovej diktatúre, pred ktorou nebude úniku. Sústredenie ekonomickej, politickej a duchovnej moci na tejto planéte do „jedných rúk“ je pre mňa tá najhororovejšia vízia budúcnosti.

Na konšpiračné veci sa často chytajú mladí ľudia, je skvelé, že to hovoríš takto a aj prostredníctvom hudby…Je množstvo punkových kapiel, ktoré sa nechali vlákať na druhú stranu…

Tak ako spieva Jello Biafra: Nazi punks fuck off!

Nazi punks su jedna vec, ale je tu aj množstvo kapiel, ktoré sa namotali na ľavicových extrémistov…

Sám som býval ešte ako tínedžer ľavicový extrémista. Nosil som tričko z nápisom ZNIČTE TO, ČO NIČÍ VÁS!, obdivoval som Proudhona, Ulrike Meinhof a RAF, ale potom som z toho vyrástol. Keď som mal 16 rokov, mal som naplánovaný bombový útok na bratislavskú políciu „Dva levy“. Mal som kamoša, ktorý pracoval v kameňolome a šúlce dynamitu tam prehadzovali vidlami. Chodievali s dynamitom na ryby…atď. Proste bol ľahko dostupný. Našťastie, v čase keď mi mal tie trhaviny priniesť, mali nejaký prúser a kontrolu a nebolo možné zobrať odtiaľ ani špendlík. To ma zrejme zachránilo. Vtedy bol u nás komunistický režim a keby to prasklo, skončil by som zrejme niekde na Sibíri v lágri, ak by som to prežil.. Čiže, rozumiem tomu, keď je niekto v puberte a je extrémista, ale nerozumiem tomu, keď sa extrémizmu venujú dospelí ľudia.

Niekedy sa však rôzne extrémistické hlasy ozývajú práve z punkového sveta a formujú tak aj ľudí, ktorí ich počúvajú a inšpirujú sa nimi.

Facebook je ďaleko extrémistickejší ako punk s ďaleko väčším vplyvom. A aj o tomto je sloboda. Ľudia by najradšej opačné názory zakázali a ono sa to aj deje. Najprv zakážeme hakáče a zdvihnuté pravice, potom zakážeme kosáky a kladivá a Áčka v krúžku, potom zakážeme náboženské symboly, potom zakážeme ….atď. A tak ľudia využijú svoju relatívnu slobodu na to, aby ju ešte viac oklieštili a zúžili. Dosť choré.

Jedna zo skladieb Personálu je venovaná Braňovi Alexovi. Celá je dosť pochmúrna po textovej stránke…

Túto skladbu som mu venoval, lebo je o ňom a pre neho. Braňo vždy obdivoval temnotu a horory – však je to cítiť z celej jeho tvorby počnúc Krajinou nevšedných chvíl, Bezcennými predstavami, Mužom s kožušinovým límcom,… atď… až po Havrana. V texte je veľa odvolávok, ktorým rozumie iba on. Malo kto mu rozumie tak ako ja.

Plánujete sa s Personálom zavrieť do štúdia a nahrať zopár skladieb aj v štúdiovej kvalite?

Radi by sme vydali vinyl s dobrým garážovým zvukom a koketujeme z myšlienkou nahrať to v našej skúšobni. Je tam všetko potrebné na štúdiové nahrávanie a sound demáčou, ktoré sme tam nahrávali so Slobodkou sa mi veľmi páčil.

Nechceme sterilné nahrávky. Preto ich budeme nahrávať našupu a živelne, nech je v tom energia. Žiadne metronómy do sluchátiek bubeníka.

To znie dobre, len ten zvuk zo skúšobni je niekedy dvojsečný. Niekedy to vypáli skvelo a niekedy to naozaj zabije celý potenciál kapely…

Samozrejme, ak by to malo vypáliť zle, dáme dokopy nejaké prachy a pôjdeme do štúdia. V každom prípade to skúsime touto cestou. Mám ale skúsenosť, keď sme nahrávali pracovné demá so Slobodkou – ten sound sa mi moc páčil.

Prvý album Slobodky ste nahrávali ešte v Slovenskom rozhlase, ak sa nemýlim na kotúče…

Práveže, bohužial, my sme už nahrávali na digital a je to tam aj dosť počuť tá sterilita. Mne sa zvuk Pakárne nepáči.

Fakt? V ’91 ste nahrávali už na digitál? Ono na Slovensku veľmi ťažko vypáčiš charakteristický zvuk, väčšinou to je všetko veľmi podobné…

Na albumoch „Unavení a zničení“ a „Trojka“ sa nám podaril podľa mňa výnimočný a kvalitný sound. O albume „Pakáreň“ a „Štvorka“ sa to podľa môjho názoru povedať nedá.

Kedy teda zhruba plánujete s Personálom dať niečo ucelené do obehu? Na nete ste zatiaľ zverejnil live nahrávky z koncertu. Pôjde o nahrávky aj týchto skladieb?

Samozrejme. Okrem tých troch Slobodiek a Stooges, ktoré sme hrali kvôli nedostatku vlastných vecí. Záleží na tom, koľko vlastných vecí, s ktorými budeme spokojní budeme mať a podľa toho spravíme buď LP, alebo EP. Mne je sympatickejšia cesta vydania EP na vinyle a až pri vydaní druhého EP na vinyle, spolu s ním vydať CD, na ktorom by boli obidve EP. Nikam sa neponáhľame, nedávame si žiadne dedlajny, všetko sa prirodzene vyvinie.

A skúsite aj nejaké vydavateľstvo? Alebo všetko D.I.Y.?

Chceme si to urobiť sami a pomôže nám s tým jeden kamarát, ktorý už vydal pár undergroundových vinylov.

Sveťo, ešte predsa zabrdnem do minulosti. So Zónou, Ex-Tipom a Slobodkou ste pred vyše dvadsiatimi rokmi začínali s punkou u nás. Kapely fungujú dodnes, ako vnímaš ich dnešný odkaz oproti tomu na začiatku?

Za Slobodnú Europu môžem povedať, že za tie roky zreje a dospieva spolu s nami. Je to výrazne cítiť z textov aj z hudby. Osobne by som sa hanbil, keby sme v súčasnosti oslavovali pôžitkársky spôsob života, tak ako na začiatku, lebo za tie roky sme všetci prišli na to, že tade cesta nevedie. To bolo možno adekvátne v čase vzniku Pakárne. Veľkou výhodou nášho bandu je to, že nemáme žiadne hudobné sny, ciele a plány, nemáme žiadnu cieľovú skupinu, ktorej by sme mali potrebu sa prispôsobovať a v tom je veľká sloboda.

O autorovi

4 komentáře

  1. Martin Hades 10/11/2014 at 16:07

    Ktoré kapely sa, prosím, podľa cteného autora namotali na ľavicových extrémistov?

  2. Dr.No 11/11/2014 at 07:47

    Manic Street Preachers s ich podporou diktatora Fidela Castra a jeho rezimu alebo Ska-p a ich podpora rezimu vo Venezuele.

  3. Martin Hades 11/11/2014 at 09:28

    Pridám ešte RATM s ich prijebanými červenými hviezdami a stále sa mi to nezdá ako „množstvo kapiel“.

  4. Lemmy 27/11/2014 at 15:39

    tomu dost nechápem ako može niekto kto vyrastal v socialistickom štáte a zažil na vlastnej koži bitky od VB alebo ŠTB povedať že bol lavicovy extremista

WP Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com