Kids and Heroes
Ja kričím a ja hrám na basu. Street Dogs
Redakce 08/07/2004 Rozhovory

Tento rozhovor bol spraveny na koncerte tej to skvelej kapely na 007 v Prahe. Po koncerte si chalani nasli cas a odpovedali „pár“ otázok. Rozhovor nepatrí medzi najkratšie, ale o to je lepší.

 

Prosím predstavte sa. Meno a inštrument…

Mike McColgan, kričím
Johnny Rio, ja hrám na basu

Všetci hráte v iných kapelách…

Mike: Pred Street Dogs, áno.

…alebo ste hrali v iných kapelách. Prečo ste začali s týmto projektom? Nudili ste sa alebo chceli ste začať niečo nové?

Mike: Myslím si že môžem hovoriť za Johnnyho a seba keď poviem že keď sme odišli s kapiel tak sme obaja písali pesničky samostatne. Ja som založil Street Dogs pred 2 rokmi a uvažoval som nad tým že Johnny by bol ako basgitarista a spolu – skladateľ pre Street Dogs dobrý a dal som to najavo… (prerušenie fanúšikom. Kapely, nie mojím :-))) tak som kontaktoval Johnnyho a Tomasa Egana aby sa pridali a tak sa Street Dogs vyvinuli s pred dvoch rokov. Iba pár kamarátov ktorí sa dali dokopy. Napísali sme nejaké songy, zlúčili sme naše vplyvy, nahrali demo ktoré kolovalo istú dobu a potom sme dostali nahrávaciu zmluvu. Teraz máme nahrávaciu zmluvu zo Side One Dummy records a ďalšiu nahrávku ktorá vychádza. Momentálne sme na ťažkom bode lebo sa snažíme rozbehnúť poriadnu distribúciu pre našu prvú nahrávku Savin’ Hill tak na tom pracujeme. Teraz nám vyjde nová nahrávka na Side One Dummy records a v novembri budeme na turné s Floggin Molly takže…
Johnny: Mike začal aj so mnou, keď odišiel s Dropkicks a ja z Bruisers. Mike a ja sme doslovne spolu hrali, začali sme písať pesničky ale myslím si že nikto z nás to naozaj nerobil preto aby založil znovu kapelu. Mike postupom času pokračoval v skladaní pesničiek, ja som pokračoval v skladaní pesničiek ale jeho a moja práca to robila ťažkým venovať sa kapele, takže keď sme začali so Street Dogs tak to vlastne nadobudlo vlastný život a my sme si povedali “Vieš čo? Baví nás to, baví nás robiť s touto kapelou. Poďme do toho, spravme to kurva!”. Toto je to čo radi robíme a je to zábava a neni to jedna vec, neni to jeden štýl pre jeden typ človeka, je to v skutočnosti hudba…my spievame o veľa veciach s ktorými sa vieme stotožniť. S veľa vecami čo robíme.

To je to čo ma zaujíma. Jak zvládate prácu a ísť na turné s kapelou?

Johnny: Je to strašne, strašne ťažké. Momentálne moja celá práca je byť manažér, systémový manažér pre kapelu. Robím to skoro väčšinu môjho času. Mám doma ženu a ona dosť pracuje, pomáha mi venovať sa kapele, je to na plný úväzok. Behačky a jednačky. Mike stále robí svoje požiarne práce. Je to ťažké. Joe náš bubeník bol v Mighty Mighty Bosstones asi 15 rokov takže on je stále v pohode a Marcus je mladý chalan ktorý žije zo svojimi rodičmi. Viem že sme všetci schopný to robiť.

Mike ty stále robíš ako požiarnik? Počul som že si opustil Dropkick Murphys kvôli tomu…

Mike: Vieš, bolo to takto. V Apríli 1998 som sa chcel venovať dieťaťu s Jean a chcel som byť požiarnikom a zistil som že snívam. Pracoval som na tom aby som dostal tú robotu 4 roky a Street Dogs sa vyvinuli na niečo mimo mojich očakávaní lebo som nikdy žiadne očakávania nemal. Ja jednoducho milujem písať hudbu ale ono to začalo nadobúdať vlastný život a ja a John sme sa jednoducho rozhodli to potlačiť tak ďaleko jak len budeme môcť a zabavíme sa pri tom a budeme písať hudbu kedy budeme chcieť a písať songy aké budeme chcieť. My sme doposiaľ naozaj spokojný koncertmi a americkým turné a európskym turné. Toto je náš prvý krát v Európe ako Street Dogs. Keď sa vrátime naspať domov tak by sme sa sem mali vrátiť s Floggin Molly.
Johnny: To ale neznamená že sme boli obaja ako… Ja viem že ja som taký že “Mám strašne rád túto kapelu a skvelo sa zabávam” Máme rodiny. Mike je zasnúbený, máme účty, máme dôležité veci ale zároveň máme radi túto kapelu, chceme túto kapelu tlačiť kvôli nám. Je to veľmi sebecká vec. Sú ľudia ktorí sa do toho zapoja a to je skvelé, ale robíme túto kapelu sami pre seba viac než niečo iné.

To je super že vás vaše ženy alebo snúbenice podporujú…

Mike: Myslím si že oni vedia…Myslím si že sú dosť múdre na to aby vedeli, že to je to čo robíme naozaj radi a v určitom bode bez toho byť sebecký alebo príliš zameraný na seba oni vidia akí sme dobrí a rozumejú tomu a sú šťastné lebo sme šťastní my, vieš čo myslím. Keď niekoho miluješ a poznáš ho, vieš čo ho poháňa a čo ho robí šťastným a čo im môžeš tolerovať. A toto je láska ktorá existuje v mojom a tiež Johnovom vzťahu. Kapela je na dobrej ceste preraziť a vytvoriť si meno. Myslím si že máme celkom dobré vystúpenia a nahrávku. Myslím si že budeme v pohode. Hovorím to skromne.
Johnny: Ešte do toho doplním. Keď sme natočili Savin’ Hill a hrali sme pár koncertov v Bostone. Každý s nami spieval a najprv sme boli na tom tak že “Spravíme túto nahrávku, ktorú mame vážne radi a kurva keď sa to nikomu nebude ľúbiť tak na tom nezáleží“ lebo sme tú nahrávku vážne chceli urobiť a ľudia začali spievať s nami a dostávať sa za odkaz každej pesničky a podobné veci. Nakoniec to skončilo tak že som telefonoval s Mikeom celý skurvený deň že mali by sme spraviť to, mali by sme spraviť to, mali by sme spraviť to a potom moja snúbenica a myslím si že Mikeova asi tiež povedala “Drž už kurva hubu o Street Dogs a konečne chod do toho, jednoducho to urob!“ vieš. Jednoducho nechcem byť 50 ročný na vozíku a hovoriť si “Mal som urobiť to, mal som urobiť hento“ Tu leží moje srdce, na tom pódiu. Aj keby tam bolo 10 deciek v tej miestnosti, stále tam bude ležať moje srdce. Tak isto je to aj u Mikea.
Mike: Je to pravda, je to jak… sme šťastlivci. Môžeme cestovať a nahrávať nahrávky a aj robiť tento rozhovor. Veľa kapiel takúto možnosť nedostane. Neni to jednoduché. Je s tým spojených veľa ťažkostí. Je veľa ťažkých chvíľ v týchto pokúšajúcich pasciach ktoré skúšajú mužskú vôľu. Ale krása tejto kapely je že má k čomu napredovať viac ako iná kapela v ktorej som bol predtým a stále sa to odvíja k situácií keď ideme po schodoch na pódium a bojujeme za jej práva a veríme v jej piesne, veríme v jej odkaz a my spievame o tom čo poznáme, je to dobré.

Ale si si istý že by si podporoval svoju ženu keby si ostal ty doma a oni by išli na turné?

Mike: Do pekla – áno!!! (smiech)
Johnny: Inak je sranda že to hovoríš. Moja priateľka bola prvou hráčkou na gajdy pre Dropkick Murphys a ja som bol manažérom Dropkicks. The Bostones mi zavolali a povedali “Prečo nezačneš robiť pre Bostoness?” Tak Kirsten, to je moja priateľka, mi povedala “Neviem či vydržím byť na cestách s bandou napitých Írov úplne sama bez teba” ale ja som musel ísť pracovať pre Bostoness a podporil by som hu. Keby povedala “Chcem ostať a hrať na gajdy pre nich” podporil by som hu takže som bol v takej situácií predtým.

Aké kapely počúvate? Čo je momentálne vo vašom CD prehrávači?

Mike: Bouncing Souls – Anchors Aweigh, Swingin’ Utters – Live in a Dive…
Johnny: Against Me! Against Me počúvam non stop
Mike: Áno! Sú naozaj skvelá kapela, tá nahrávka “Reinvental Axl Rose” a “As The Eternal Cowboy”, sú skvelá, skvelá, skvelá kapela.

V poslednej dobe počúvam viacej Americkú punk rockovú hudbu a sledujem viacej Americkú scénu ako Európsku a všimol som si tam konflikty medzi ľuďmi ktorí podporujú Ponkvoter, Fat Mikeho Punkvoter, a Conservative punk …

Johnny: No ten týpek s tej Conservative punk veci – nemyslím si že to nejako udrelo na scéne. Fat Mikov Punkvoter určite udrel na scéne viac alebo niečo také. Je to tak že Američania sú sudca a porota a hlavne decká. Všetko čo potrebuješ je pozrieť sa na fakty o našom prezidentovi a potom si to uvedomíš, ale aby to bolo povedané, mal by byť priestor aj pre Conservativ punk, mal by byť priestor pre Fat Mikeho organizáciu, to je to na čom je Amerika stavaná. Mať voľbu veriť v čo chceš …Neviem či by to malo byť, neviem či to je, lebo poznám Fat Mikea a on mi hovoril keď sa pokúšal dostať kapely na svoju Punkvoter akciu, jeho priatelia napríklad ako Blink 182, sú to Mikeovi kamoši, nechceli byť do toho zapletený lebo ich bubeník je Conservative a volil Busha takže tí zvyšní dvaja sú za Karreyho a demokratov a to je ok. To je to o čom je Amerika – sloboda voľby…
Mike: Áno, sloboda slova, sloboda voľby. Jak rýchlo si spravíš osobný pohľad na vec a to je všetko. Môj osobný pohľad na vec, neznamená nič. Rýchlo by som sa mohol zastávať Johna Carreyho a mám rád Fat Mikeho hnutie ale na druhej strane chcem aby by bola aj iná voľba a malo by byť Conservative punk hnutie. Myslím si že každý by mal mať hlas a stále by mali byť konzervatívci a liberáli a moderati a ľudia by mali možnosť súhlasiť s alebo nie s čím chcú. Táto kapela nikdy nebude tlačiť svoje pohľady na ľudí. Keď nesúhlasíte s tým čím my súhlasíme – to je v poriadku. Nechceme byť CNN punku. My budeme rozprávať iba o tom čo poznáme, naše názory, naše pohľady a veci ako toto a nebudeme kázať. Chcem aby to bolo kurva 100% jasné. My nekážeme, my to iba dostávame zo seba von. Je to predĺženie toho v čo veríme a čo sme, čo sme prežili, čo sme videli, keď čítame noviny, čo vidíme v televízií. Každý by mal mať hlas a mať možnosť súhlasiť s tým čím chce.
Johnny: Je to smiešne lebo my píšme piesne s osobného stanoviska. Ja osobne a Mike píšeme pesničku o prezidentovi Bushovi a volá sa “Tail ‘emm ass deception” (dúfam že som to rozumel dobre) z nového albumu. To je z osobného stanoviska ako Mike povedal a aj tak zároveň musíme zachovať priestor pre iných ako v Amerike. Každá novinová stanica patrí nejakej politickej strane, potom tu máš MTV ktoré zgrupuje mládež a MTV dosť tlačí do tvojho hrdla “Volte Carreyho, volte liberálov, volte lavicu“ Myslím si že každý a potom hlavne starší ľudia sú väčšinou konzervatívny. Myslím si že ľudia by mali vedieť fakty, bez rozdielu či sú republikáni, demokrati alebo čo. Ľudia by si mali spraviť svoje vlastné rozhodnutia, svoje vlastné názory, nepotrebujú hercov a herečky ktoré tlačia hovná do hrdla. Nepotrebujú ľudí aby hovorili “Musíš myslieť takto“ to neni sloboda voľby. Čo ľudia potrebujú sú fakty, ľudia by mali rozhodovať na základe nich.

Keď som prvý krát počul “Declaration“ nerozumel som presne čo chcete povedať, ale asi to je o smrti Joe Strummera a že ľudia ho neuctili jeho smrť tak jak mali…

Mike: Áno! Máš spoločenský magazín ako Rolling Stone ktorý má dobrú reputáciu väčšinu svojej existencie v US ako rock’n’rollový magazín ale povedal by som že za posledných 5 rokov sa pomaly obrátil na pop a plytký konzum a filmový tovar a stalo sa to nečakane. Keď zomrel Joe Strummer bola to popová šľapka na prednej strane. To je neprijateľné a neospravedlniteľné. Joe Strummer bol hudobná ikona, inštitúcia, tak veľa kapiel bolo ním ovplyvnených. Počínajúc od rockových umelcov po popových umelcov po ska, reggae, folk, bluegrass, bol to veľmi ovplyvňujúci muzikant a asi aj hovorca generácií.

Myslím si že bol skvelý hudobník ale bol slávny s Clash než zo svojim novším projektom Joe Strummer and the Mescaleros, nie moc ľudí ich sledovalo…

Mike: No krása toho bola…
Johnny: V štátoch sa Mescaleros darilo skvele, je to sranda lebo som čítal v NME že Mescaleros znovu spopolnujú slávu ktorú mal ale v štátoch sa Mescaleros darilo. Čo som naozaj cítil ako fanúšik Mescaleros bolo že toto je Joe Strummer a ďalšia úroveň jeho života ktorá ďalej tlačí hranice hudby. Myslým tým kurva…on robil pesničky na nahrávkach ktoré sú tam vonku, ktoré sú stále v duchu toho čo Joe Strummer bol. Punk je odkaz, punk sa nestará to čo si ostatný myslia, nemusíš byť (Johnny hra na stole klasický punkový rytmus) kričať ako ťa serú tvoji rodičia, svet, vláda. Je tam odkaz. Punk je rozmanitejší než tie veci ale keď sme napísali Declaration viem že základný význam tejto pesničky bol že v dobe jedného mesiaca, nebolo to dlho predtým než sme išli do vojny s Irakom a po smrti Joea Strummera a tieto veci. Bola to kombinácia o korporatívnej Amerike vo veľa smeroch. Joe Strummer zomrel a oni sa viacej zaujímajú o popvú obľubu týždňa namiesto týchto skurvených ikon ktoré ovplyvnili toľko ľudí a v tom istom momente zapnete televízor je tam iba premieľaná chtivosť a keď sa na konci dňa na to celé pozrieš je to iba o všemocnom doláre, je to všetko o tom, prečo nectíme Joea Strummera. Kvôli nejakej skurvenej tupej blondíne, ktorá nikdy nič pre spoločnosť alebo niekoho nespravila. Predá viacej albumov, predá viacej časopisov než Joe Strummer a to isté je v tom songu vo vete o tom že si zapneš televízor a je tam viacej strachu a chamtivosti. Budeš sa báť, budeš konzumovať, budeš kupovať. Je to skurvene šialené a je to všetko robené pre všemocný dolár. Tým som chcel povedať že ten prvý impulz aby sme napísali túto pesničku bol náš smútok kvôli smrti Joea Strummera ale ideme hlbšie do toho.

Mojím osobním favoritom je “Fighter”. O kom je tá pesnička?

Mike: Mal som priateľa Kennyho Wallsa a bol môj blízky priateľ a bol to chlap ktorý mal strašne veľa osobných bojov. Bojoval zo závislosťou a s naozaj veľa ťažkými situáciami. Mal ťažké detstvo a mladosť ale v jednej veci v ktorej bol stále rovnaký bola že sa vždy postavil na nohy a nevzdal sa. Nikdy sa nesťažoval, nikdy nad tým neplakal a okolie bolo dosť proti nemu a keď umrel robil správnu vec, bolo to tragické a je to naozaj osobný príbeh pre mňa. Budeš si myslieť že to znie smiešne alebo trápne alebo falošne ale vždy keď som na pódiu od momentu kedy sme zložili túto pieseň až po túto noc, vždy keď to spievam myslím na neho a na priateľstvo ktoré sme mali. Aký to bol skvelý chlap a čo pre mňa znamenal a to mi dáva silu spievať. Je to ťažká pesnička na spev. Neni to ľahké zaspievať. Ale keď na neho myslím dáva mi to silu od hlavy až po päty a cítim že som neni sám keď to spievam.

Videl som trailer na Boston Beatdown DVD Vol. II poznáte to?

Mike: Hej, už som o tom počul.

Ukazuje to nejaké bitky na uliciach a koncertoch Hardcorových a Punkových kapiel v Bostone. Je tam scéna naozaj taká hustá?

Johnny: Túto si beriem ja…Neni taká hustá…Myslím…nemal som to povedať…Keď ideš na koncert v Bostone, nezmlátia ťa…
Mike: Počul som o tej kazete. Nevidel som hu a neviem či niekto by sa cítil dobre keby mal súdiť niečo čo ešte nevidel. Keď hráme koncerty a tak a ideme na iné koncerty nevidím nejak moc násilia alebo nejaké problémy takže nemôžem súdiť tú kazetu, lebo som ju ešte nevidel.
Johnny: Mohli by sme to uzavrieť tým že by sme povedali že nemáme takéto veci na našich koncertoch alebo koncertoch našich kamarátov, ktoré som videl v Bostone. Poznám Hardcore scénu, som do nej zapletený väčšinu svojej dospelosti a aj detstva. Sú bitky tak ako v každom inom meste ale čo chcem povedať je že to neni niečo s čím sme tak oboznámený aby sme to mohli ohodnotiť – myslím tú kazetu.
Mike: Neni to scéna široko prepletená násilím a problémami. Keby som videl tú kazetu asi by som bol schopný povedať niečo viac. Iba som o nej počul. Nevidel som hu ale keď ideš na koncerty v hocijakom meste alebo krajine a sú tam bitky ale nemyslím si že Boston je nejako viacej násilné miesto.

Jak vyzerá teraz Bostonská scéna? Je tam veľa kapiel, dobré kapely, sú stále tie…

Johnny: Je to teraz na takom divnom nízkom bode ale je znova na vstupe. The Ducky Boys sú spať spolu čo je dobré. Máme tu Kings and Nothing, taký punk a psychobilly ty kapely, potom kapely ako Red Yellow a takéto veci. Je to dosť pomiešané miesto. Určite to momentálne neni ’97 v Bostone ale má to stále čerstvú hudobnú scénu po celej mape, máme Explosion, Unseen, Darkbuster a je tu veľa dobrých kapiel. V ’97,’96,’95 a možno aj skorej si mohol každý weekend ísť do Rat Sceller v Bostone a vidieť dobrý koncert a bolo by natrieskané deckami ktoré chcú vidieť Punk Rock a Hardcore. Neni to určite v tomto bode ale je to teraz inakší Boston. Je stále dobrý, je stále živý.

Koľko ste doteraz hrali koncertov?

Mike: Na tomto turné?

Áno.

Mike: Tuším sme hrali asi 18 koncertov a myslím si že máme asi ešte 12 pred nami.

Ste mladá kapela a máte iba jednu nahrávku. Neni to niekedy otravné hrať tie isté pesničky každý koncert?

Mike: Vieš čo…Nie. Pre mňa, nemôžem hovoriť za ostatných chalanov, ale keď sa rozhodneš byť kapelou na plný úväzok ktorá chodí na turné a dávaš do toho všetko a dávaš všetko do tých pesničiek to je ozajstné merítko – máš rád tie pesničky alebo veríš im? Verí to čo hovoríš alebo to iba hráš? U mňa je to tak, že verím vo všetky a od vtedy keď boli zložené až po dobu keď dajú moje staré spráchnivené telo pod zem. Verím v tie skurvené pesničky a nezaujíma ma kurva kto si myslí čo alebo prečo si to myslí. Je to merítko toho či veríš a ak nie tak ideš hore a hráš často tie isté songy ale pre mňa je to tak že musíš byť vďačný za to čo máš a za to že máš šancu byť do tohto zapojený. Myslím si že veľa kapiel to nechápe. Neuvedomujú si aké majú šťastie že môžu vystupovať. Oni si to kurva neuvedomujú! Nechcem zhadzovať nejakú konkrétnu kapelu ale keď chodím na koncerty vidím kapely ktoré keď nedostávajú očakávanú odozvu publika začnú mať zlý postoj alebo prestanú tak hrať jak by mali. Toto nikdy neuvidíš u Street Dogs. Keď tam v tej miestnosti budú skurvený 2 ludia, 20 alebo 200 alebo 2000, budeme hrať jak šialený lebo veríme v to čo robíme.
Johnny: Ďalšia vec je to že naša nahrávka Savin’ Hill vyšla iba 23. Septembra takže ešte neni vonku ani celý rok a už máme nahranú ďalšiu nahrávku ktorá vyjde asi v tom istom čase Septembri – Októbri tohto roku takže toto sú 2 nahrávky v jednom roku takže sme šťastný. Píšem strašne veľa songov. Stále píšeme a veríme v to, sme taký typ kapely. Z nejakého dôvodu sa veci pre našu kapelu za tie roky zmenili a kapela teraz nahrá album a bude hrať dva roky a potom nahráme ďalší album. Vieš, už sme zosmolili dosť pesničiek a tieto pesničky sú stále pre nás čerstvé. Keby to boli 2 roky od vydania Savin’ Hill a stále by sme ich hrali asi by to bolo “Vieš čo, chceme naozaj hrať už nové pesničky“ ale kvôli našej kreatívnej energií máme stále čo povedať.
Mike: Je to pravda. Prišiel som za Johnnym predtým než sme išli nahrávať nejaké nové songy pre nasledujúcu nahrávku. Hrali sme aj niektoré pesničky naživo, lebo chceš výzvu a chceš vyskúšať spraviť veci inak a tiež sa pri tom zabaviť takže je toho viacej čo môžeš robiť. Veľké kapely veria vo svoje songy a niekedy tie väčšie kapely prerobia tie songy nech vyzerajú spontánne a nech vyzerajú čerstvo a novo. Táto kapela je ale kapela ktorej stále prichádzali nové nápady. Môj notebook je zaplnený sračkami. Mám veľa nápadov a viem že John tiež a keď sa do toho pridá Marcus a Joe… Máme bubeníka ktorý vie hrať na gitare a na base a vie skladať pesničky a aj Marcus prichádza z nápadmi takže sa všetci 4 zapájajú do skladacieho procesu. Je to 25% 25% 25% 25%

Máte meno pre nový album?

Mike: Pracovný názov je “Back to the World” dnes večer sme hrali titulnú pesničku ktorá sa tiež volá “Back to the world”

Koľko pesničiek ste nahrali?

Mike: Nahrali sme to naraz. Nahrali sme okolo 16 pesničiek, takže použijeme 13 na nahrávku a tie zvyšné na kompiláciách a podobne.

Všimol som si že kapely v Bostone ako DKM a vy sú dosť veľký fanúšikovia hokeja – Boston Bruins a baseballu – Red Sox

Mike: Áno. Ako včera…(prerušenie fanúšikom) dnes som mal moje tričko Red Sox a deň predtým moju čiapku Bruins. Keď si z Bostonu tak sa cítiš lojálne a podporuješ svoj tím. Vyrástol som na hokeji, vyrástol som na baseballových hrách, futbalových hrách. Niekedy ja Kenny a Nap od Dropkicks ideme spolu na hokej jak kedysi. Aj tento rok som bol na veľa zápasoch a stále dobre vychádzam s týmito chlapíkmi. My Bostončania milujeme ľadový hokej a baseball.

Asi máte s Kennym dosť silné priateľstvo keď vám spieva aj pesničku “Stand Up”. Jak ste ho k tomu dostali?

Mike: No robili sme Savin’ Hill a rozprával som sa s Johnom a Natom, našim producentom a rozmýšľali sme o Alovi a Kennym pre tú pesničku. Iba nás to tak napadlo keď sme počúvali ten song a nádherná vec na tom je, že stačilo im zavolať a oni prišli dole a vymenili sa kópie a skočili na to a zaspievali svoju časť a urobili skvelú prácu a sú veľmi profesionálny. Bolo to super vieš. Išlo to skvele. Je dobré pracovať s týmito chalanmi.

Takže vydáte vaše nové CD v Septembri. Aké sú vaše ďalšie plány? Urobíte si dovolenku po turné?

Mike: Po Európskom turné si necháme trochu času aby sme sa pripravili na vydanie nahrávky. Nacvičíme nejaké nové songy, zahráme nejaké mieste dátumy na Warped tour a v Septembri a Októbri budeme mať turné v US s Briggs, Floggin Molly a Go Betty Go a v Európe budeme s Floggin Molly v Novembri. Strašne sa na to tešíme. Street Dogs už hrali v US nejaké koncerty s Floggin Molly a máme veľmi dobrý vzťah s týmito chlapcami. Naozaj sa nám ľúbi ich hudba a oni majú radi nás…
Johnny: Máme toho istého manažéra…
Mike: Áno manažuje ich Garry Smink a my sme manželia…kurva…manažovaný…(smiech)…niekedy to tak kurva vyzerá. Ak pôjdu veci dobre.

Spomínali ste že máte novú nahrávaciu zmluvu. S kým?

Mike: Side One Dummy.

Side One Dummy?

Mike: Hej, Street Dogs majú silné puto zo Side One Dummy. Keď sme hrávali koncerty v Kalifornii kvôli Savin’ Hill, Side One Dummy nevyjednávali s nami zmluvu alebo sa nesnažili nás nijako prebrať od Crosscheck rec. ale boli ozajstný fanúšikovia kapely a páčila sa im naša hudba a chodili na koncerty takže keď nastala doba aby sa Street Dogs rozhodli medzi viacerými možnosťami jak dosiahnuť aby bol album širšie prístupnejší tak sme sa dohodli s Crosscheck a Side One Dummy, opustili sme Crosscheck a v tom momente sme mohli jednať s inými vydavateľstvami a jediné vydavateľstvo ktoré dávalo zmysel pre Street Dogs bolo Side One Dummy. Boli sme nadšený že pracujeme s Joe Simom v US, boli sme nadšený že ideme do Európy s Side One Dummy a oni teraz otvárajú nové kancelárie a príjmajú nových ľudí a deje sa tam veľa dobrých pozitívnych, skvelých vecí. Nemôžem povedať dosť dobrých pekných vecí o tomto vydavateľstve. Poznajú punk rock, stoja za svojimi kapelami, obhajujú svoje kapely, tlačia svoje kapely, ich nahrávky sú relatívne prístupné. Cítime sa šťastný.

A čo Epitaph records? Alebo Fat Wreck, väčšie labely sa vás nepýtali alebo…

Mike: Vieš Side One Dummy stále bol…
Johnny: Boli sme v L.A. na Savin’ Hill turné a keď sme vyšli tak sme rozposielali pozvánky veľa ľuďom čo s nami spolupracovali v minulosti a dnes a tuším sa aj objavili na pár koncertoch a tak a už od začiatku, ešte predtým než bola nejaká možnosť upísať sa nejakému inému vydavateľstvu, lebo sme sa museli držať zmluvy s Crosscheck records, bol to Side One Dummy, čo boli na každom našom koncerte ktorý sme mali v L.A. a majiteľ vydavateľstva bol taký že keď sme mali v pondelok koncert a bolo plno ľudí, bolo to skvelé v Los Angeles, on musel robiť, je to dosť zaneprázdnený človek, musel ísť skoro ráno do práce. Bol vonku do tretej ráno a hovoril nám “Počúvajte ma pred tým než pôjdete hrať, môžem ostať iba na pár songov“ a bol tam aj pri druhom prídavku. Spieval s nami každé slovo. Pre mňa a Mikeho je to starý parťák. Takže čo spravíme? Ok. Skončíme našu nahrávaciu zmluvu a potom pôjdeme do tohto. Vieme s kým chceme ísť. Vieme že keby sme podpísali u Epitaph alebo niečo také tak by sme boli iba jedna z mála kapiel ktorá naozaj robí to čo robí. Možno nie presne ale zo Side One Dummy by sme boli jediná kapela na tom labely čo je taká ako sme my. Tým nechcem povedať že by sme boli jak Rancid alebo Dropkick Murphys alebo niečo také ale som si istý že keby sme boli u Epitaph, boli by sme u Hellcat alebo niečo také, boli by sme iba také predĺženie týchto kapiel. My sa radšej vyhýbame sami sebe aby sme išli vlastnou cestou. Keby ideme na pódium a nejaké decko kričí “Skinhead on the MBTA“ alebo “Do or Die“ alebo niečo od Mikea, riešime to tak že povieme “Je mi ľúto my sme neni tá kapela“ a potom ideme a zahráme naše pesničky za ktorými si stojíme. Ale keby sme boli na tých iných labeloch, boli by sme takí. My chceme ísť našou vlastnou cestou a Side One je plne schopná to umožniť. Robia skvelú prácu s Floggin Molly.

Počul som cez vaše vystúpenie že si niečo hovoril o tých nových “punkových” kapelách ako je Blink 182 a Good Charlotte…

Mike: Svet má miesto pre kapely ako sú tieto ale ak tieto kapely sú alebo ak ich niekto kategorizuje ako punkové, nemyslím si že je to pravda alebo správne. Nepoznám žiadnu nahrávku Good Charlotte a nepoznám tých týpkov. Nepovedal by som nič zlé o nich ale nemám rád ako MTV a americké médiá sa snažia na nich nalepiť tú nálepku punk lebo to neni správne a Blink 182 je pop rock. Ja som rád že robia ľudí šťastnými, že môžu vstať a tancovať, to je skvelé. Ale neni to Punk rock. Jebať na ľudí ktorý to označujú za Punk rock, neni to! Nerobte to! Nezavádzajte tieto decká ktoré chcú počuť ozajstný Punk rock. Chceš počuť nejaký Punk rock? Choď spať a počúvaj nejaké staršie kapely ako Cock Sparrer, Misfits, Sham 69, Stiff Little Fingers, The Clash. Choď spať a pozri sa na históriu Punk rocku. Choď do obchodu a kúp si knihu o punku. Je veľa kapiel ktoré sú dnes v Punk Rocku. To tričko čo máš na sebe. The Bouncing Souls. To je Punk rock. To je Punk rocková kapela. To je kapela ktorá si to zaslúžila.
Johnny: Hovoril som to včera v jednom rozhovore. Zo všetkým čo sa dnes vo svete deje a ako sa Punk rock strašne vyšvihol. Vyšvihol sa ponad hocijaký druh hudby lebo punk rock je odjakživa rebelská hudba. Zo všetkým čo sa dnes deje, je svet momentálne skurvené miesto, je veľa vecí čo môžeš o ňom povedať, je veľa vecí čo môžeš o ňom zaspievať. Ale rozchod s tvojou skurvenou priateľkou? U mňa je to nespravodlivosť voči Punk Rockovej hudbe, ktorá je rebelská hudba, ktorá je o tom robiť si čo chceš, jasné, ale dnes máš toho čo povedať na čom záleží a čo môže ovplyvniť tie decka v dobrom smere. Nebudem nikoho menovať alebo ohovárať nejakú kapelu ale vidím to stále. Robím Warped tour a tak. Vidíme to celý čas, sú kapely čo spievajú o ničom, o úplne ničom čo by prinieslo niečo spoločnosti a majú 12 ročné dievčatá ktoré plačúce vychádzajú z ich autobusov. Je to skurvené. Pre mňa je to pop music. Nenazývajte to Punk rock, lebo to neni!
Mike: Ja ti dám príklad kapely ktorá má skurvene veľký význam byť kapelou – je to Rancid. Na ich Rancid – s/t 2000 albume majú pesničku “Rwanda”. Tá pesnička neni o tom jak si nasratý na tvoju učiteľku matematiky alebo ako ti nikto nerozumie lebo máš problém zo svojim postojom, alebo život je ťažký. Každý má starosti, každý má zlé dni. Musíš mať vlastnú silu aby si sa nad hocičo povzniesol a našiel si cestu aby si sa dal dohromady a robil to najlepšie jak vieš. Tak sa tá hra hrá. A potom si zoberieš kapelu ako Rancid ktorí zložia takýto skurvene geopolitický song ako toto. To je úžasné. Koľko kapiel spieva o Rwande? Koľko kapiel spieva o veciach o ktorých oni spievajú alebo idú cestou ktorou idú oni? A pomohli iným kapelám. Lars Frederiksen a Tim Armstrong pomohli nespočetne kurevsky veľa punk rockovým umelcom. A keď Lars Frederiksen and the Bastards ktorí boli jeho bočný projekt, Tim Armstrong pomohol svojmu kamošovi. Keby mi Johnny Rio povedal “Hey, chcem ísť k jednému bočnému projektu” dám mu požehnanie. Som si istý že keby som ja chcel ísť k bočnému projektu tak by som dostal aj jeho požehnanie. Keby sme spolu chceli niečo spraviť a zvyšok kapely by v tom nebol zapojený tak aj oni by dali nám. Takto to je. To je Punk rock. Starať sa jeden o druhého a spievať o dôležitých veciach. Je to komunita. Nehnevám sa na kapely ako Good Charlotte a Blink 182, môžu urobiť čo len kurva chcú, byť tým čím chcú byť. Ja som nasraný na skurvené média a MTV a ten zábavný magazín ktorí hovoria že “Toto je Punk rock”. Jebať vás! Neni to.

Bassgitarsita Blink 182 raz povedal v rozhovore že je to hlúpe mať 28 a byť punk.

Mike: To je jeho osobný názor…
Johnny: Koho? Blinku 182?
Mike: To je jeho osobný názor. Môže povedať čo len chce, ale ja s tým nesúhlasím. Ľudia ktorí obhajujú ľudské práva a ľudia ktorí to robia bez zárobku a robia správnu vec a počúvajú punk rock, ako kurva…
Johnny: Hey počúvaj! Viem že týpci z Blink 182 sú milí chlapci, ale viem že keď začali hrať tak písali pesničky “Prepáč mami, vylial som pohár pomarančového džúsu na koberec v obývačke”. To nebol tiež práve punk rock a oni mali vtedy 18 rokov. Takže neviem. Nemôžem ani povedať že je to punk s ktorým máš začať. Prečo sú oni punk? Lebo majú modré vlasy? Neni to o chodení na zábavu a obliekať sa inak a byť iný. Je to o odkaze ktorý hlásaš. Je to o tej rebelskej hudbe. Je to o tom hovoriť o veciach na ktorých záleží a meniť spôsob akým ľudia rozmýšľajú o veciach.

Keby si mohol urobiť koncert a mohol by si si vybrať kapelu alebo kapely, nezáleží na tom koľko, hrajúce alebo zaniknuté. Ktoré kapely by to boli?

Mike: Hocijakú kapelu?

Hocijakú kapelu. Hrajúcu alebo zaniknutú, na tom nezáleží…

Mike: Kurva, Misfits s Denzigom. To by som chcel. Chcel by som hrať s nimi. To je jeden z mojich snov, vidieť Misfits, výjsť v originálnej zostave na pódium keď kurva Denzig spieva tie pesničky.

Prekvapil si ma. Myslel som že povieš Clash.

Mike: Johnny povie…
Johnny: Ja poviem že Clash. Je to tá najpredvídateľnejšia vec na svete kvôli ktorej si myslím že Mike nepovedal the Clash. Ako to môžem nepovedať, keby som mohol mať turné s niekým kto by bol Clash. Keď zomrel Joe Strummer, nič na mňa tak neudrelo jak jeho smrť. Bol ozajstnou ikonou, niekto kto so mnou hovoril pomocou hudby viac ako hocikto iný a hudba zachránila môj život keď som vyrastal.
Mike: Bol to jediný raz keď som plakal keď zomrel nejaký hudobník. To sa mi ešte nikdy v živote nestalo.
Johnny: Videl si Dropkick Murphys? Si fanúšik?

Som.

Johnny: Telefonoval som s Al Barom to ráno. Zapal som CNN a nemohol som veriť čo vidím. Práve som sa zobudil a zapal televízor, CNN. Zavolal som Al Barrovi. Al Barr je drsný chlap na pódiu. S mikrofónom, grrrr (Johnny robí typické gesto Al Barra – omotať si kábel od mikrofónu okolo predlaktia). Kurevsky drsný chlap, trochu zastrašujúce vieš, ale druhá strana telefónu bola plná fňukania. Nemôžeš pochopiť niečo také lebo to bol chlap ktorý hovoril k našej generácii. Všimol som si že v Európe je sláva ktorú Clash mal zabudnutá ale pre náš to je jak…

Je zabudnutý možno preto lebo Joe Strummer and the Mescaleros boli viacej Americkou kapelou než Európskou a jeho nahrávky a videá neboli tak uznávané v Európe jak v štátoch. Možno preto tu ľudia tak neuctili jeho smrť. Ale ty (Mike) si spomínal Misfits. Videl som dnes zaujímavé video s koncertu ktorý robil Glen Denzig. Organizácia zlyhala. North Side Kings mali hrať po Denzigovi ale on dal povel aby jeho ľudia sbalili aparát. Jeden z členov NSK ho konfrontoval a vynadal mu do sráčov a strhla sa bitka…

Mike: Ozaj?

Danzig ho sotil a ten ho udrel a Denzig išiel k zemi. Nebol som tam tak to nemôžem posudzovať ale podľa reakcií ľudí si myslím že Danzig už neni taká celebrita ako bol.

Mike: Toto je prvý krát čo o tom počujem. Vieš už sme tu dlhšie a nemôžeme si tu zapojiť naše počítače a ísť na internet a naše mobily sú vybité. Toto je prvý krát čo o tom počujem.

Mal by si sa na to mrknúť. Ukazuje to celú bitku :-))

Mike: Určite nebude veľký problém dostať sa k tomu, správne? (smiech)
Johnny: Dead Kennedys s Jellom by boli skvelé (ešte väčší smiech)

Toto ma privádza k ďalšej otázke. Kto je najväčši čurák momentálne?

Mike: Ja, ja som najväčší čurák.
Johnny: Myslíš v kapele?

Nie. Myslím všeobecne. Herec, politik, umelec alebo hocikto…

Mike: Ten kto rozhodol že stiahnu Smurfs s televízie v Amerike je najväčší skurvený čurák! Miloval som tú reláciu, Smurfs. Bol som zničený keď ich prestali vysielať. Dedko Smurf, Ospalý Smurf, Žhavá blondínka…
Johnny: Ja ti poviem kto je najväčší čurák. Myslím že politici všeobecne nechajú moju krv vrieť. Neni som nutne obhajca Johnna Kerreyho tak ako je Mike. Sme každý iného vyznania. Ale politici všeobecne a tak jak prevracajú a menia svoje príbehy založené na tom čo im prinesie viacej hlasov, čo bude správne a sociálne prijateľné, čo im zarobí viacej peňazí. Politici všeobecne ma serú nechajú mi vrieť krv v žilách. Ako keď som videl Johnna Kerreyho v 1969 alebo kedy to bolo jak hádzal medaile cez plot a teraz keď kandiduje za prezidenta tak to prevrátil tak “Ale to boli iba stuhy a tak“ Sračky jak toto nechajú moju krv vrieť. Keď niečo spravíš a za tým stojíš, tak kurva stoj za tým až do tvojho posledného výdychu. Keď sa k niečomu postavíš tak stoj. George Bush, vždy keď kurva vidím ja si otvára ústa tak mi vrie krv v žilách. Keď politici píšu predhovor ktorý budú čítať americkej verejnosti. Neni sú to fakty. Je to to, čo chce americká verejnosť počuť. Čo ich presvedčí aby ma mali radi. Ja to kurva ale nechcem. Chcem fakty. Chcem skutočnosť.
Mike: Vieš druhá vec je a je dôležité že to povieme a to že máme svoje názory na politiku a také veci ale keď sme tu tak nepribíjame Ameriku na kríž, neukrižujeme Ameriku. Sme hrdí na to že sme Američania. Milujeme našu krajinu. Ja som bol istý čas v ozbrojených silách a bol som v operácií “Púštna búrka“. Videl som umelcov ktorí prišli do Európy “Zaveste Busha na kríž“ aby tým niečo získali a to preto lebo Európania ho nemajú radi. Prvý príklad čo mi dôjde na um je … kurva…jak sa volá tá dievčenská kapela, sú tri… The Dixie Chicks! Máme svoje názory ale tak isto máme radi Ameriku a nádherné na nej je že môžeš veriť čomu chceš. Je tu miesto pre liberálnych, konzervatívcov, uvedomelých a je to skvelé miesto na žitie tak ako Európa.
Johnny: Politici sú jednoznačne zlý. Mimo toho by som chcel ešte povedať Axel Rose…
Mike: Áno Axel Rose je čurák! Náš ďalší album sa bude volať Chineese Democracy…

Táto otázka nemá nič spoločné s vašou kapelo ale musím sa to vás spýtať lebo by som chcel nasrať nášho webmastera. Videl som vašu stránku. Náš webmaster je čurák. Je váš tiež?

Mike: Nie, nie,nie je skvelý!
Johnny: Je skvelý. Neplatíme mu, nerobíme nič. V skutočnosti keď hráme v Bostone, zaplatí si vstupné na koncert. Zavolám mu alebo mu napíšem “Čaf, hráme v Bostone. Chceš prísť?” ani neodpíše. Jednoducho si zaplatí. Neplatíme mu aby robil našu stránku, on to len robí. Je to poklad.
Mike: Je mi ľúto že váš webmaster je “bunion head“ (v doslovnom preklade – vyrážková hlava) ale náš webmaster Mark Myers je skvelý chlap, dobrý priateľ, pomáha nám a sme radi že ho máme.

Takže je viacej ľudí zapojených do Street Dogs. Sú súčasťou kapely.

Mike: Áno! Máme priateľov ktorí nám pomáhajú a podporujú nás odkedy sme začali.
Johnny: Bez tohto týpka by sme nikdy pravdepodobne nešli na turné. Lewis. Sme Bostonská kapela ktorá to robí za hovno a hovno a tisíce hovien. Lewis mi poslal mail. Hey chcete íst na turné s the Briggs? Mike práve počul ich demo a páčilo sa mu to. Ja som mu povedal “Mike, Briggs turné. Asi veľa ľudí nepríde the Briggs nepozná toľko ľudíi” a povedal “Ja ich chcem poznať, počúvam ich pesničky každú noc. Jebať na to! Pome na turné!” Sú tu ľudia ako Lewis. Je veľa zástancov kapely, ktorí nás chcú vidieť hrať.
Mike: The Briggs majú nahrávku u Disasters Records v US z názvom “Numbers” a teraz majú EP u Side One Dummy. Mal by si zohnať nahrávky Briggs sú skurvene skvelá kapela. Nebudem tu nafukovať, lebo ich poznám ale skutočne mám rád ich hudbu.
Johnny: Každý čo robí v našej organizácii. Máme jedného človeka ktorý robí všetky kresby. Urobil obal na prvú, urobí obal na druhú nahrávku. Urobil všetky naše tričká, pomáha nám s dizajnom na novej stránke. Je to všetko o tom držať to v rodine. Hral som s ním predtým. Je to skvelý skladateľ a skvelý gitarista, dobrý producent a produkoval naše album. Peter Cardoso, skvelý umelec, ktorému chceme pomôcť s kariérou, robí všetky naše kresby. Garry Schwim. Keď som robil pre kapely,veľa rokov, pomohol som Floggin Molly keď začínali aby sa dostali na turné a tak, spomínal som ich pred ľuďmi. Každý v našej organizácie žije s kapelou a keď rastie ona, rastú aj oni. Dostávajú viacej kapiel, Pete dostáva viacej zákazok na kresby, Gerry dostáva prachy. Mal by si to udržovať v komunite, udržať ľudí pri sebe. Ľudí ktorí sú s nami neni preto že “Mike McColgan bol v Dropkick Murphys a Do or Die predalo bilión kópií a sú známy tak by som sa mal držať s ním“ Takých vylučujeme a udržujeme to v rodine.

Tak díky za rozhovor chalani. Som rád že to bolo možné. Myslím si že tu máte dosť fanúšikov aj keď tu ešte nemáte rozbehnutú distribúciu ale je tu pár kópií medzi ľumi. Nejaké posledné slová?

Johnny: Buďte trpezlivý. Naša nahrávka bude relatívne dostupná, naša nová nahrávka bude ešte dostupnejšia a príde sa na nás pozrieť s Floggin Molly v Novembri.
Mike: Pite viacej kávy! (smiech)

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestEmail this to someone

O autorovi

1 Comment

  1. Hurvy 03/10/2013 at 15:12

    To byl nejlepší koncert Street Dogs… a ještě povedenější after party :-D