Kids and Heroes
20. výročie Načo Názov: viacej kilogramov, menej vlasov
Aurora Pisces 21/10/2014 Rozhovory

Prípravy na oslavu okrúhlych narodenín kapely Načo Názov sa blížia do cieľa. Už o necelý týždeň sa na púchovskej pôde stretne 400 punkových priaznivcov, ktorí sa nepochybne majú načo tešiť. Kapela prisľúbila nie len veľkú show, ale aj návrat do minulosti. Spolu s nimi prevedú návštevníkov sobotňajším večerom kapely No a čo? 95, Posledný Zamyká, Odpad a Picasso Blot, ktorí prídu chalanom potriasť rukou až z Anglicka. Viac nám k celej udalosti povedal spevák Josko, gitarista Mekýš a spoločne so spoluzakladateľom Milanom Panáčkom z kapely Picasso Blot, zaspomínali na staré časy.

 

Začiatky kapely  sa odvíjajú od roku 1993, avšak  oficiálny vznik, pod názvom Načo Názov,  datujete v roku 1995. Akú minulosť si so sebou skupina  nesie, v rozmedzí týchto dvoch rokov ?

Josko: Keby to máme riešiť od piky, s Bobrom (Joskovým bratrancom), sme už v nejakom 92 – 93 roku, založili kapelu Punkhard. Bol som asi druhák na priemyslovke, keď sme začali hrávať. Medzi tým si chalani začali tiež pošprngávať. Už chceli byť strašní muzikanti. Mekýš mal už zárodky, učil sa na basu, tak sme ho chceli vziať do Punkhardu. Mali sme tam totižto jednu dievčinu, ktorej to príliš nešlo.

Mekýš: Sedláci neuznávali hru prstami. Poslali ma preč, lebo som bol asi ťažší profík.

Milan: Prakticky v tej dobe sme začali my s bratom (bicie) a Kočom, ktorého sme učili hrať na base. Ale jeho sme viac mlátili, lebo sa neučil. Pôvodne mal hrať teda na base a Josko povedal, že pôjde spievať. Ale keďže sa nato Koča vysral, Josko musel ísť na basu. Odohrali sme prvý koncert a Bobor odišiel na vojnu.

Josko: Vykašlali sme sa na Punkhard a ja som išiel k rozbehnutému S.E? (Stratená Existencia?).

Milan: Názvy sme kapele často striedali. Na jednom plagáte sme mali napísané Ser nato!, ale nepáčilo sa nám to. Dlho sme nad tým uvažovali, nevedeli sme sa rozhodnúť, tak sme si povedali, že budeme Načo Názov.

Mekýš: Milan ten názov zadrel v skúšobni v Zárečí. Potom sme my dvaja s Joskom boli na pár kvalitných pivách a riešili, či sa nám to páči.

Milan: Nevedeli sme sa rozhodnúť, či sa budeme volať Ser nato!, alebo Načo Názov. Na plagátoch koncertu v Nosiciach bolo ešte Ser nato!, ale už sme sa oficiálne volali Načo Názov.

Počas 20tich rokov sa zostava kapely neustále menila. Jediným stálym členom zostal Josko. Ako ste sa dopracovali k terajším menám zastupujúcim hudobné nástroje?

Milan:  Mekýš sa pripojil k Načo Názvu v čase, keď som ja s bratom začal hrať s Picasso Blot.

Josko: Je to veľmi komplikované, tak dáme len posledných štyroch. Bubeníka Alberta sme požiadali, aby radšej od nás odišiel, pretože sme neboli spokojní s jeho hraním. Nejaký bol zaľúbený, nemal čas, robota. Vtedy sme mali basáka Vladimíra. V jednu skúšku s nami sekol a odišiel z kapely. Škoda, Vladimíra mám rád, len je trochu citlivejší chlapec. Potom sme zostali len ja s Mekýšom. Nato prišiel do kapely  Mekýšov brácho, ale len na chvíľu.

Mekýš: Hral som v obidvoch kapelách. Aj v Načo Názov aj v SNT.

Josko: Zo SNT nám chodievali chalani zaskakovať. Kdesi-čosi sa nám na skúškach začal vyskytovať 15 ročný Andrej. Bol s nami aj na chate. Zároveň tam bola pod ubytovňou skúšobňa ( na Salaši, kde bývali koncerty). Išli sme si tam zahrať, on za nami prišiel, a zabúchal tak, že nám oči z jamok vyskákali. Hneď sme ho vzali. Zvýšila sa aj úroveň hrania a zostal doteraz.  Ja som hral stále na base aj spieval, keď odišiel Vlado. Fliper je môj spolužiak zo základky. Často sme spolu sedávali, a tak sme ho ukecali, aby sa pridal s nami do kapely. Príliš sa mu do toho nechcelo. Metalista.

Milan: Ja som bol vtedy v Nemecku a prekvapilo ma, ako ho nalákali do punku…no a zostal doteraz.

Josko: Toto celé sa zomlelo v nejakom dvetisícom alebo dvetisícom prvom roku. 14 rokov hráme v tej istej zostave. Fliper a Adyš priniesli do kapely také oživenie, že sa nám začalo dariť. Dovtedy sme to robili ako keby pofidérne. Síce ani teraz to nie je Iron Maiden, ale ten sound sa vylepšil.

Na punkovej scéne ste radený k slovenským legendám. Máte vydaných 6 albumov, fanúšikovia hrdo nosia na sebe potlače s názvom vašej kapely a pod pódiom je vždy horúco. Kedy a pri akej príležitosti, ste zaznamenali váš prvý najväčší úspech?

Mekýš: Asi najviac sme to pocítili na prvom Undergrounde, kde hral prvý krát s nami Adyš.

Josko: My sme robievali veľa koncertov, hlavne na Salaši. Nemali sme to ľahké. Volali sme kapely, behali, rozdávali kazety. Myslím, že úspech sa dostavil po nahratí albumu Proti vetru.

Milan: Podľa mňa sa najviac začalo rozprávať o Načo Názov po vydaní albumu Myslieť nadovšetko. To bolo v roku 2001. Keď som prišiel na váš koncert, bolo cítiť zmenu.

Počas vášho koncertovania ste sa určite stretli s nejakými neočakávanými až humornými  situáciami, či zaujímavými osobami. Vedeli by ste si na niečo/ niekoho spomenúť?

Mekýš: Zaujímavých ľudí sme stretli asi na každom koncerte. Ale na jedného si živo spomínam. Fliper je taký trochu pedant. Prišli sme raz niekam hrať a bolo tam strašne veľa ľudí. Priniesli nám pivo. Pristavil sa k nám nejaký chalanisko, strčil do Fliperovho piva ruku, a začal si stavať číro. Keď som videl Fliperovu reakciu, okamžite som mu išiel vziať ďalšie pivo, lebo to by znamenalo, že by mohol aj odísť z kapely. On takéto veci nemusí. Až tak sa ho to dotklo.

Milan: Ešte, keď sme hrali so starým Načo Názvom, hneď ako sme dohrali, vybrali sme sa do prvých potravín kúpiť fľašu a zapíjali ju s alpou. Bol tam s nami kamarát Laco. Zrazu  kamióny priviezli tovar a zásoby. Už v tej dobe mal boty s oceľovou špicou a išiel sa staviť so šoférom, že mu môže s kamiónom v kľude prejsť po nohe, a nič s amu nestane. Problém bol Laca odhovoriť, aby to nespravil. Nakoniec sme to tej hlave sprostej nedovolili. Bolo to ťažké, lebo je tvrdohlavý a myslel si, že oceľovka ho uchráni pred kamiónom.

Mekýš: So Zdenom, ktorý ukecal chalanov Panáčkovcov, aby išli hrať do Piccasso Blot, sme na jednom koncerte hrali so starodávnym Načo Názov. Bolo to asi v 96 – 97 roku. Mal tam trávu, a že ide predávať. Tak si ju tam sušil na parapetnej doske, aby bola ešte lepšia a hneď si to aj nasáčkoval. Samozrejme, chalani mu to sfajčili a nechali tam ani nie 10%. V rýchlosti nasušili žihľavu, podrvili ju z rôznymi listami a zamixované to pekne nasypali do vrecka naspäť. Vyzeralo to úplne ako originál. Na druhý deň sa odohralo a Zdeno si to šiel  predať. Prišiel k nejakým hipíkom, ponúkol, že má na predaj. Oni samozrejme nakúpili, už to všade okolo dymilo, sadli si okolo ohníka a spoločne zhodnocovali, že aká vynikajúca gandža. Asi si vsugerovali stavy a my sme sa na nich strašne smiali. Až po 10 rokoch sme mu povedali, čo sme v ten večer spravili. Ale keby vidíš tých ľudí ako si mlsali nad vynikajúcim materiálom zo žihľavy.

Josko: Keď sme naposledy hrali s Konflikťákmi v Havlíčkovom Brode, dal som Palovi dvacku českých korún, nech prinesie fernet citrus. A on priniesol 2 litre, ale ani nie citrusu. Skoro sme neodohrali.

Texty dosahujú  často až filozofický charakter. Rýmy sú obohatené o množstvo metafor a prirovnaní. Kto tieto texty skladá a odkiaľ čerpá inšpiráciu?

Josko: Posledné 4 albumy robím čisto ja. Na tých prvých dvoch spravili čosi aj Panáčkovci a Peter Birošík . Inšpirácia je zo všetkého čo zažijem, vidím, čo ma rozčuľuje, aj keď vidím čo sa deje druhým v mojom okolí. Neriešim, že teraz idem o tomto alebo tamtom písať, jednoducho sa len chytím. Niekedy pol roka nič nenapíšem, inokedy za týždeň 3 texty. Hocičo zrýmujem, ale intelektuál zrovna nie som. V texte mi to možno ide, ale inak nie som intelektuálny.

Milan: Po rokoch si sa veľmi zdokonalil. To musím uznať.

Josko: Keď spravím text, tak si ho nechám odležať a stále vylepšujem niektoré slovíčka, prihadzujem. Možno preto potom vyznejú, že majú akúsi vysokú úroveň a ja som premúdrelý. Treba to nechať dozrieť. Aj tak po určitej dobe upravujem texty, pretože zrazu ma napadne slovo, ktoré by ešte viacej dotvorilo atmosféru alebo danú tému skonkretizovalo. Človek nie je nikdy spokojný.

Načo názov je známy nie len textami podávajúcimi tvrdo realitu a charakteristickými tónmi, ale aj našťastie dvomi dočasnými rozpadmi, ktoré neraz fanúšikovia oplakávali. Čo by ste nám k tomu povedali?

Mekýš: Rozpady boli len z jedného dôvodu. Ja by som to nazval ponorková nemoc. Stále sme boli v sebe. Každý sme tak ťažká povaha, že na moje počudovanie sme to vôbec dokázali dať dokopy. Ešte bola jedna pauza skrz Joskovej svadby. Ale ja si myslím, že nato ako dlho fungujeme v tejto zostave, tie rozpady nie sú podstatné. Niektoré iné kapely by to nerozchodili.

Josko: O rozpade, ktorý sme mali naposledy, som si myslel, že to už nerozchodíme. Odohráme výročný koncert a uvidíme, čo bude ďalej. Koncertovať príliš nebudeme, lebo nemáme nato čas ani chuť lietať kade tade. Dôvod už uviedol Mekýš. Obdivujem naozaj kapely ako je napríklad Konflikt. Oni sú spolu každý víkend plus nejaké skúšky, a teraz hneď dvaja išli naraz preč. Ale to je normálna vec.

Chalani u nás teraz majú malé deti. Nervozita sa v chlapoch objaví. Taktiež keď sa popije, ja mám držku a reči, ktoré sa niekomu nemusia páčiť. Oni na mňa zareagujú, ja sa nato ešte nahnevám, a už to ide. Taký som bol napríklad aj v období, keď som sa snažil prestať fajčiť. To bola taká prvá kríza. Predzvesť rozpadu.

Vypredané priestory svedčia o skutočnosti, že narodeniny Načo Názov  sa ponesú vo veľkom štýle. Prezradili by ste nám nejaké zmeny od  oslavy 10. výročia kapely, ktoré pre účastníkov chystáte ?

Mekýš: Áno, chystáme trošku prekvapenie pre ľudí, avšak nebudem ho prezrádzať. Určite, sa majú načo tešiť, bude to inak ako naposledy.

Josko: Máme zmeny – viacej kilogramov, menej vlasov … Myslím, že to bude najmä viac na úrovni. No nemôžeme viac prezradiť, aby to bolo skutočne prekvapením. Bude tam projekcia, staré fotky, chceme zahrať skladby autenticky, bez zmien, ktoré sme časom vytvorili na nových CD. V  starých verziách, samozrejme nie s tým zvukom. Iné je to hlavne v tom, že vystúpia čisto len púchovské kapely, blízke okolie a Odpad. Underground. Predtým, keď sme robili 10. výročie, ľudia prišli skôr na ostatné kapely a oslava poriadne ani nebola o nás. Teraz sme to schválne spravili len Načo názov a blízke kapely. Skrz toho nás prekvapil záujem o túto akciu. Silou mocou sme to chceli v meste, ale v kľude sme to mohli hodiť aj niekde do kulturáku. Viacej ľudí by sa zmestilo. Rozdiel je aj v tom, že sme to chceli v meste a kopec ďalších prekvapení. Už sme raz tak starší ako na desine, a aj skúsenejší.

20 rokov je dlhá doba, a tak by som vám v mene celej redakcie KaH, chcela popriať minimálne ďalších 20 spoločných rokov plných úspechov. Zároveň mi nedá, nespýtať sa, čo s kapelou plánujete  v najbližšej dobe?

Josko: Teraz plánujeme hlavne naše výročie. To je základ. Chceme samozrejme ďalej hrať, ostaneme v skúšobni. Máme nejaké nové veci. Tie treba nacvičiť, možno ešte niečo pridáme a chceme vydať ďalší album. Kým ho nevydáme, tak určite nebudeme koncertovať, a potom sa uvidí. Spravíme cca 4 koncerty a podľa reakcii ľudí, ako po tom pôjdu, uvidíme čo ďalej s kapelou. Väčšina z nás má už rodiny, deti…

Mekýš: Ako Josko povedal, plánujeme ešte niečo nahrať. Na tom sme sa dohodli. Ďalšia vec, fungovanie kapely je vo hviezdach. Nevieme. Zápal je pre túto udalosť, ktorá nás očakáva 25.10. A čo sa týka budúcnosti, to je ešte ďaleko.

O autorovi

Comments are closed.

WP Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com